Človek, ktorý má protilátky, podľa nich môže ochorieť. Naopak negatívny test na protilátky neznamená, že sa človek nedokáže pred infekciou chrániť. Novinárom to v piatok povedala námestníčka ministra zdravotníctva Martina Koziar Vašáková, ktorá je zároveň predsedníčkou Českej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti.
Najvyšší správny súd koncom júna rozhodol, že ministerstvo zdravotníctva diskriminovalo ľudí s laboratórne potvrdenými protilátkami proti chorobe Covid-19.
Podľa Vašákovej nie je imunita jednoznačne zobraziteľná iba protilátkami. Aj keď človek má pozitívne protilátky, môže podľa nej ochorieť a sú aj známe prípady, kedy sa to stalo. Naopak negatívny výsledok testovania na protilátky neznamená, že sa organizmus nedokáže chrániť. Imunitný systém je podľa Vašákovej šikovný a u mladého jedinca protilátky "uprace". Aktivuje ich až vtedy, keď je vírus nablízku. Preto záverom je, že prítomnosť protilátok nemožno využiť ako preukázanie bezinfekčnosti.
Vašáková tiež povedala, že na tomto stanovisku sa zhodli členovia klinickej skupiny, ktorá je pracovná a poradnou skupinou ministerstva. Ministerstvo podľa nej názor skupiny akceptuje a nebude vydávať žiadne opatrenie, ktoré by prítomnosť protilátok zohľadňovalo.
Ako doklad o bezinfekčnosti, ktorý je potrebný napríklad k návšteve kultúrnych podujatí a cestovanie, teraz platí dokončené očkovanie, potvrdenie o prekonaní choroby v posledných 180 dňoch alebo negatívny test na covid. V Rakúsku uznávajú aj protilátky, podľa odborníkov k tomu ale iné krajiny nepristúpili.
Podľa predsedu vakcinačnej spoločnosti Romana Chlíbka tiež nie sú protilátky dôvodom, prečo by sa človek nemal nechať očkovať. Po očkovaní podľa neho klesajú hodnoty protilátok pomalšie než po prekonaní choroby. Chlíbek tiež v piatok povedal, že zatiaľ nie sú k dispozícii dáta o tom, či bude potrebné niektorým skupinám populácie podať tretiu posilňujúcu dávku očkovania, prípadne ktorým.
Zatiaľ nie je jasné ani to, či sa na deväť mesiacov predĺži doba po prekonaní Covid-19, počas ktorej je človek považovaný za bezinfekčného. Podľa Vašákovej je možné, že sa tak stane, ale niektoré odborné práce ukazujú, že u časti ľudí po piatom mesiaci imunita výrazne slabne.
Test na protilátky je podľa Vašákovej v súčasnosti dôležitý len v dvoch prípadoch. Prvý je, ak má človek príznaky covidu, ale test na covid má negatívny. Protilátky sa vyšetrujú tiež u darcov krvnej plazmy, ktorá sa experimentálne používa na liečbu covidu.
Stanovisko k detekcii protilátok proti Covid-19 v piatok zverejnila tiež Medziodborová skupina pre epidemické situácie (Meses). Plošné zisťovanie hladiny protilátok sa podľa skupiny javí ako neefektívne a zbytočné. "Cena štandardizovaných testov neutralizačných protilátok výrazne prevyšuje cenu vakcín," uviedol meses v tlačovej správe. S ohľadom na náklady a prínosy má podľa Meses zisťovanie protilátok potenciálne význam u pacientov s potlačenou imunitou, u ktorých by bolo možné uvažovať o podaní dodatočné dávky vakcíny.
Skupina tiež upozorňuje na to, že metodika merania neutralizačných protilátok nie je vo väčšine laboratórií štandardizovaná, takže absolútne hodnoty nie sú vzájomne porovnateľné. "Tieto merania slúžila zatiaľ skôr pre výskumné účely," vysvetlil dôvody vedúci skupiny Petr Smejkal. Riešením by bolo zjednotenie metodiky podľa štandardu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a následným stanovením hranice, aké množstvo protilátok je s vysokou pravdepodobnosťou dostatočnou ochranou proti ochoreniu.
