Často sa hovorilo, že izolácia počas pandémie má neblahý vplyv na seniorov. Mnohé výskumy však naznačujú, že zanechala veľké stopy aj na mladšej generácii...
Každé životné štádium má svoje výzvy, úlohy, s ktorými sa jedinec musí popasovať. U dospievajúcich je to najmä hľadanie identity, potrebujú sa určitým spôsobom vymedziť. V tom im napomáha kontakt s rovesníkmi, spätná väzba od nich, spoločné zážitky. O toto boli na pomerne dlhú dobu ukrátení a celkom iste im to chýba. Seniori sú v tejto pandémii tí najzraniteľnejší, pokiaľ ide o telesné zdravie. Z hľadiska psychiky boli na tom, podľa môjho názoru, podstatne lepšie. Dokázali sa obmedzeniam často prispôsobiť lepšie než mladí, a to i v samote, ktorej boli vystavení intenzívnejšie. Pre mňa sú, spolu so zdravotníkmi, jednými z hrdinov pandémie covidu.
Niektorí odborníci radili, aby ľudia počas pandémie nerobili zásadné zmeny, šetrili energiu a snažili sa ju prečkať. Nebola takáto nezvyčajná situácia v našich životoch práveže impulzom začať odznova?
Otázkou je, nakoľko bola pandémia pre ľudí skutočnou krízou. Teraz, samozrejme, nechcem zľahčovať údel ľudí, ktorých pandémia zasiahla tvrdo a prežívali dlhé obdobie krízy. Sem patria tí, ktorí prišli o živobytie alebo mali dôvod vážne sa obávať o život v prípade nákazy. Väčšina z nás však naďalej pracovala, zarábala, dokonca ušetrila. Museli sme sa vyrovnať s niektorými obmedzeniami a ťažkými udalosťami, napr. úmrtiami v rodinách, ale toto všetko zdravý jedinec zvládne, neohrozuje to priamo jeho existenciu. Z týchto dôvodov si myslím, že pandémia môže byť ideálnym obdobím pre zmenu, iné podmienky či uhol pohľadu na dôležité veci môžu poskytnúť potrebný impulz k zmene, ktorý by sme si inak neuvedomili.
Oteplilo sa, vyšlo slniečko, prichádza leto. Bude mať aj toto pozitívny vplyv na našu psychiku?
Má a bude mať, denne vidím u pacientov, ako pozitívne na psychiku vplýva počasie. Samozrejme, potrebujeme, aby sa aj epidemická situácia naďalej zlepšovala. Ďalšia vlna, najmä ak príde skoro, by u vyčerpaných a otrávených ľudí vyvolala veľkú frustráciu a neochotu dodržiavať opatrenia. Odborníci sa zhodujú v tom, že jediným spôsobom, ako tomuto predísť, je očkovanie.
Z pohľadu psychológa – ako ľudia vnímajú očkovanie proti covidu?
Stretávam sa s ľuďmi všetkých vekových skupín a všímam si, ako sa k očkovaniu stavajú. Seniori trávia najmenej času na internete, zároveň sú zvyknutí veriť odborníkom, viac rešpektujú pravidlá. Mladí dospelí sa často stretávajú s hoaxmi o očkovaní, majú však najväčšiu skúsenosť s prácou s informáciami na internete, dokážu viac zapájať kritické myslenie. U ľudí v strednom veku najčastejšie vidím odporcov očkovania. Domnievam sa, že za to môže ich nedostatočná skúsenosť s internetom, kde sú náchylní uveriť rôznym hoaxom. Pritom práve oni by mali byť lídrami spoločnosti, od nich potrebujeme, aby išli príkladom, odviezli svojich rodičov-seniorov na očkovanie, a nesprávali sa sebecky, nešírili nenávisť a nebáli sa prehnane o svoj život na základe nepodložených informácií.
5 rád, ako pomôcť psychike počas pandémie
- buďme vnímaví k svojim potrebám a potrebám ľudí v našej blízkosti
- v rámci možností sa venujme činnostiam, ktoré nás napĺňajú a prinášajú nám radosť
- v prípade ťažkostí sa nebojme vyhľadať a prijať pomoc, odbornú či u blízkych
- nešírme nenávisť
- dajme sa zaočkovať
