Obľúbený herec Ľubomír Gregor v rozhovore pre nedeľník porozprával, ako sa z jeho šoféra stal majiteľ Markízy a čo sa dialo v roku 1998, keď televíziu obsadili ukrajinskí ochrankári.
Dlho vás nebolo vidno na televíznej obrazovke. Čo, seriály vám nie sú pochuti?
Dnešní herci hrajú v divadle veľmi slušne Dostojevského, Shakespeara a iné ťažké hry, a potom sa v televíznych srač.... strapňujú len preto, aby sa uživili. Pred časom mi zavolali, aby som hral v jednom seriáli. Povedal som, aby si na to zavolali nejakého študenta, nie mňa. Nebudem hrať nejakú malú „čurdu“, a v týchto seriáloch hrať nechcem.
Paradoxom je, že hoci ste v 90. rokoch spoluzakladali Markízu, úplne ste sa vytratili z vysielania. Vidno vás len v reprízach dobrodružnej šou Pevnosť Boyard na markizáckej stanici Foor.
Veľmi som sa tomu potešil. Hoci ma v Markíze exkomunikovali, opäť som sa objavil na jej obrazovke. Aj keď si ma viacerí neskôr neželali na obraze - z Pevnosti Boyard a seriálu Silvánovci ma nemohli vymazať. A pre takých ľudí, z ktorých mnohí sú v tej televízii dodnes, sme spolu s Paľom
Cítiť, že s Markízou ste sa nerozišli v dobrom. Prečo ste s
S odstupom času sa na to pozerám ako na nedorozumenie dvoch manželov, ktorí si nevysvetlili, o čo ide. Mal som k nemu veľmi dobrý, takmer otcovský vzťah. Chvíľu som sa o neho aj staral, a keď nemal peniaze, tak som mu požičal. Povedal som mu však, že ak mi raz stúpi na otlak, tak bude zle.
Kedy vám teda Rusko stúpil na otlak?
Bolo to v čase tzv. boja o Markízu a kauzy Gamatex v roku 1998. Bol som na dovolenke na Sicílii. Zazvonil mi telefón a od asistentky som sa dozvedel, že televíziu obsadili Rusi a Ukrajinci. Nakoniec sa telefonát prerušil a asi o pol hodiny mi volal Paľo. Hovoril, že je opretý o stenu a pri hlave má samopal. Zrušil som dovolenku a pobral sa domov. Paľa som však v televízii nenašiel, v jeho kancelárii sedeli Kočner s Ághom. Fajčili a mali pivo na stole, pod oknom stál chlapík s bejzbalovou palicou. Rusko zmizol. Prišiel po mňa čierny bavorák, ktorý ma odviezol cez hranice do Mikulova. Tam sa Rusko schoval pred Gamatexom a manželku s dieťaťom nechal v Bratislave. Keď sa stala tá kauza a dostal sa do sporu s pani Volzovou, znenávidel ju, hoci zohnala pre Markízu to najpodstatnejšie - peniaze. Ona si so mnou potykala a vtedy mi Paľo začal vyčítať, že som ho zradil.
Ako ste sa s Ruskom vlastne dali dokopy?
Začalo to reláciou Slovenskej televízie Match Game, ktorú som moderoval. Bola to veľmi príjemná práca. Jedného dňa mi pridelili asistenta a šoféra. Prišiel za mnou do divadla Astorka, zaklopal a pred dverami stál blondiak v baloňáku - Pavol Rusko. Každý druhý víkend ma vozil do Banskej Bystrice, riaditeľom tamojšej pobočky štúdia bol Ľubomír Karásek. Rusko a Karásek boli favoritmi Vierky Ruskovej na manželstvo - vyberala si, za koho sa vydá. Vybrala si Paľa, lebo zistila, že on asi urobí väčšiu kariéru ako Karásek.
A ako sa z vášho šoféra stal šéf prvej súkromnej televízie?
Rusko ma vozil a pýtal sa, či poznám nejakých politikov a či poznám aj Gašparoviča. Odvetil som, že samozrejme. Vzápätí povedal, že keď tu boli sovietske vojská, mali televíziu a kanál na vysielanie zo Sovietskeho zväzu. Čo keby sme sa pokúsili získať ten kanál a vytvoriť televíziu? Išiel som teda za Gašparovičom do parlamentu, lebo televíziu nám museli odhlasovať poslanci. Problém bol, že s Ruskom nechcel nikto hovoriť. Mečiar s Gašparovičom sa potešili, že budú mať HZDS televíziu. Upozornil som ich však, že majiteľom je Rusko a bude to súkromná televízia. Rusko sa mi dlho zdráhal povedať, prečo sa televízia volá práve Markíza. Raz sa priznal, že nie sme jedinými majiteľmi Markízy a je tu ešte jedna pani Volzová, ktorá je spolumajiteľkou. Ruskovci boli raz na výlete a objavili fabriku na výrobu pančuchových nohavíc, ktorú išli zatvoriť. Chceli ju kúpiť a pomenovať Markíza, tak si ju dali aj neskôr zaregistrovať. Do ochrannej známky nakoniec uviedli výrobu mediálnych programov. Nemali však peniaze na kúpu fabriky, a tak použili Volzovej peniaze. Zaplatila za pančucháreň a dostala sa k televízii.
Poďme k herectvu. V mladosti ste si v divadle zahrali najmladšieho Lenina v strednej Európe.
Áno, hoci ja ako Lenin bola dosť absurdná predstava, kolegovia mi povedali, že si ma súdruhovia zamilujú a tak sa dostanem na Novú scénu.
Ako na to reagovali vaši najbližší?
Môj otec bol konzervatívny komunista a nikdy ho netešilo, že som herec. Túžil, aby bol zo mňa ekonóm, mama zasa chcela lekára. V živote sa so mnou o divadle nerozprával a takisto v ňom ani nebol, lebo nemal záujem. Na Lenina však prišiel. Najslávnejší na premiére bol otec, lebo poznal všetkých súdruhov. Po predstavení tak chodili funkcionári gratulovať nie mne, ale otcovi, akého má úžasného súdruha uvedomelého syna.
Nemrzelo vás niekedy, že práve otec nesledoval váš posun v hereckej kariére?
Samozrejme, že mi to bolo ľúto, ale s mojím otcom som bol vždy v dialektickom rozpore. Otec slušne zarábal, mal dobré spoločenské postavenie a bývali sme v nadštandardnom byte - plynuli mi z toho nejaké výhody. Od istého veku som sa však akoby odtrhol, mal som odlišné názory a vydal sa po svojej vlastnej ceste.
Vraj bol veľmi zásadový...
Keď prišiel prevrat, bol už na penzii a ja ako riaditeľ divadla Astorka som ho zamestnal na mieste vrátnika. Každé ráno ma oslovil, dobrý deň, pán riaditeľ. Kolegovia za mnou chodili, či sa otec zbláznil, že ma tak oslovuje. Ale on bol len veľmi zásadový človek. Hoci doma mi hovoril Ľubo, v práci sa mi prihováral len „pán riaditeľ“.
Do chomúta ste vstúpili päťkrát, z čoho vzišli aj vaše štyri dcéry. To ste taký romantik, alebo bolo ťažké zostať navždy po boku jednej ženy?
Neviem, či som romantik, ale moji kamaráti a psychológovia prišli na to, že mám skôr oidipovský komplex. Bol som závislý od matky a zrejme aj to som v živote hľadal. Našiel som to až teraz, v tomto poslednom manželstve. Dagmar je moja žena, priateľka i matka.
Takže hľadanie sa oplatilo... Neľutujete teda predchádzajúce vzťahy?
Svoje vzťahy som vždy legalizoval. Ženám som bol k dispozícii a ponúkol som im všetko, čo som mohol splniť. Nikdy som nebol škrob. Neľutujem ani všetky materiálne následky, ktoré to nieslo. Často som v živote kulminoval a následne padol do sračiek. Vždy som sa však postavil a išiel ďalej. Mňa priesery vždy motivovali a naštartovali, a to sa mi páčilo.
Čo sa dialo v Markíze
1995 - Rusko a Gregor zakladajú televíziu, časť podielu patrí aj Sylvii Volzovej.
1996 - Spustenie vysielania
1998 - V pozadí sporu o Markízu bol dlh 80 mil. Sk (vyše 2 655 500 eur) - sumu od Ruska žiadal jeho bývalý spoločník. K pohľadávke sa dostali Marián Kočner a Štefan Ágh, ktorí vlastnili spoločnosť Gamatex. Dohodli sa s konateľkou televízie Volzovou na uznaní dlhu. Kočner s Ághom tak začali Markízu exekuovať.
1999 - Rusko predal časť svojho podielu Jánovi Kováčikovi z produkčnej spoločnosti Forza a Milanovi Fiľovi, spolumajiteľovi SCP Ružomberok.
2000 - Rusko vyplatil Kočnera.
2005 - Rusko predal svoje podiely v Markíze spoločnosti CME.
