Predstavitelia oboch krajín vycestujú na budúci týždeň do Viedne, kde sa separátne stretnú so zástupcami svetových mocností, ktoré sú ďalšími signatármi zmienenej dohody. Informovali o tom agentúry Reuters a AP. Aj bez priamych rozhovorov s USA, ktorých začatie nateraz Teherán vylúčil, bude prítomnosť zástupcov oboch krajín v rakúskom hlavnom meste "krokom vpred" v rámci úsilia o obnovenie jadrovej dohody a akceptovania jej podmienok všetkými stranami, uvádza agentúra Reuters.
Podľa popredného predstaviteľa EÚ, ktorá v rámci tohto úsilia vykonáva funkciu koordinátora, je cieľom, aby strany dosiahli dohodu do dvoch mesiacov. "Irán a USA budú v rovnakom meste, nie však v rovnakej miestnosti," uviedol nemenovaný zdroj z prostredia diplomacie EÚ, ktorého citovala agentúra Reuters. Dodal, že prijatý bude v ich prípade princíp tzv. kyvadlovej diplomacie.
Spresnil, že cieľom rozhovorov vo Viedni bude vytvorenie zoznamu sankcií, ktoré by USA mohli zrušiť, a tiež zoznamu s tzv. jadrovými záväzkami, ktoré by mal Irán splniť. Tieto zoznamy by sa poľa jeho slov mali v určitom okamihu stretnúť. "Myslím si, že to dokážeme za menej ako dva mesiace," dodal citovaný diplomat. K oznámeniu o začatí nepriamych rozhovorov došlo po piatkovej videokonferencii, na ktorej sa zástupcovia Číny, Nemecka, Ruska, Francúzska a Británie sa s Iránom dohodli na utorňajšom stretnutí vo Viedni.
Iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf po piatkovej videokonferencií na Twitteri napísal, že cieľom ďalších rozhovorov je "rýchlo sfinalizovať" opatrenia potrebné na dosiahnutie zrušenia všetkých amerických sankcií, po ktorých Irán pristúpi k ukončeniu tzv. nápravných krokov. Dodal, že nateraz nie je v pláne a ani potrebné nijaké priame stretnutie USA s Teheránom.
Spojené štáty, Rusko, Čína, Británia, Francúzsko a Nemecko podpísali v roku 2015 s Iránom tzv. jadrovú dohodu - známu aj pod názvom Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA)- ktorá zaväzuje Teherán, aby výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií výrazne obmedzil svoje jadrové kapacity.
USA však v roku 2018, za vlády exprezidenta Donalda Trumpa, od dohody odstúpili a následne voči Iránu opätovne zaviedli sankcie. Irán sa v dôsledku týchto sankcií ocitol za uplynulé dva roky v akútnej hospodárskej kríze, ktorú ešte prehĺbila pandémia koronavírusu. Zároveň reagoval postupným porušovaním podmienok vyplývajúcich z tejto dohody.
Nový americký prezident Joe Biden prisľúbil, že USA sa k jadrovej dohode vrátia pod podmienkou, že Irán najskôr začne znovu rešpektovať záväzky, od ktorých upustil po Trumpovom rozhodnutí. Teherán však s Washingtonom nesúhlasí v tom, že by mal ustúpiť ako prvý a tvrdí, že prvý krok musia naopak urobiť USA, a to v podobe zrušenia všetkých sankcií.
