Máte pri nakrúcaní možnosť povedať, že s niečím nesúhlasíte alebo ste vyslovene v pozícii herca?
Samozrejme, že vela diskutujeme, ale do politických tém veľmi nezasahujeme, politike sa my dvaja s Miškom osobne nevenujeme, nie je to naša parketa. Tém a možností je vždy nepreberné množstvo, z ktorých tvorivý tím vyberá tie najzaujímavejšie, najaktuálnejšie. My s Miškom sme zároveň tie konečné osoby, u ktorých scenáre zakotvia a našou úlohou je zhostiť sa ich tak, aby sme nimi vládli. Obohatiť dialógy našimi hereckými schopnosťami a čerešničkami, údernými bonmotmi. Divák má mať pocit, že sleduje uvoľnenú hru so slovami. Ale to je podstata hereckej práce všeobecne, v humore zvlášť.
Krátko pred koronou bol v kinách film Sviňa, kde ste si tiež zahrali. Po kauze s pani ministerkou vás už možno niektorí vnímajú ako politického herca.
Tak to je veľmi zvláštny termín, len preto, že som hral v danej snímke a účinkujem v seriáli Pumpa, ale dobre. Nebudem na to radšej vôbec reagovať. Sviňa bola pre mnohých prekvapujúca a tiež veľmi ťala do živého. Už som počul aj obvinenia v zmysle - kto ma platí, že som Sörosov poskok, lokaj vari všetkých vlád či strán… Nemám potrebu a nemyslím si, že je potrebné pre občanov či umelcov sa nejako verejne politicky profilovať, či dokonca obhajovať svoju účasť na umeleckom diele či nebodaj vlastný umelecký výkon.
Pracoval som a pracujem aj na projektoch, ktoré majú potenciál posoliť ranu, dotýkať sa tém, ktoré rezonujú v našej spoločnosti. Je len zhoda okolností, že to bol zrovna Únos, Sviňa či Pumpa - v krátkom slede za sebou. Sú to zrejme v niečom veľmi podobné skúsenosti, pri ktorých sa otvárajú aj Pandorine skrinky. To, čo nás nielen aktuálne traumatizuje. Sú súčasťou môjho umeleckého osudu, nevyhľadávam podobné témy, ale reagujem na ponuky. V prípade Únosu či Svine mimoriadne a zásadné.
Čím to je, že ste obsadzovaný do rolí, ktoré tak nejako hýbu spoločnosťou?
Nie sú to roly, sú to celé projekty. Bol som súčasťou aj množstva iných vecí, o ktorých sa možno len menej hovorí. Či už to v minulom roku bol výborný seriál Hniezdo na RTVS alebo seriál Červené pásky z prostredia detskej onkológie, ktorý zatiaľ nebol odvysielaný, pretože po jeho premiére nastal prvý lockdown a bolo v danej situácii nevhodné v tom pokračovať. Presne pred rokom som v domovskom SND mal tiež premiéru hry Divadelný román od Bulgakova… To je len úlomok z toho, čoho som bol v poslednom období účastný. A že som súčasťou aj tých najmedializovanejších projektov, to je náhoda prichádzajúca do života či povedzme osud. Ako to kto vníma. A som za to vďačný.
Okrem filmovania sa venujete aj hudbe. Aktuálne na niečom pracujete?
Koncom roka som vydal svoj už štvrtý sólový album. Pod názvom Chipsy King je desať piesní venovaných deťom a rodičom, pripravoval som ho vyše roka. Venoval som mu množstvo času ako autor a zároveň vydavateľ, takže aktuálne od hudobnej tvorby trošku oddychujem. Podvedome však premýšľam nad tým, čo ďalej. Ako som už spomínal, mentálne sa k tvorbe hudby utiekam neustále. To je môj život - hudba, texty, poézia… Venujem sa im dlhodobo a paralelne popri herectve.
