Keď bola prvá vlna, tak ľudia z kultúry dosť kritizovali vládu, že to nerieši správne, keď sa napríklad zavreli divadlá. No počas druhej vlny už tie hlasy stíchli. Aký je váš pohľad na vec?
Ťažko je to hodnotiť. Myslím si, že opatrenia boli zo začiatku až príliš striktné, lebo nikto presne nevedel, s čím máme do činenia. Ale z môjho pohľadu boli potrebné, nevyhnutné, i keď bolestivé. Tomu, kto to nepochopil a zľahčuje diskusiu o dôsledkoch a rozsahu komplikácií, nie je rady ani pomoci. Nálada spoločnosti sa odvíja od nespokojných jednotlivcov, ktorí sa zväčša zaoberajú asi len sami sebou. Opatrenia boli a sú pravidlami pre nás všetkých. Aj pre umelcov, aj pre divákov. Zlizla si to, samozrejme, nielen kultúra, šport či školstvo, ale aj iné odvetvia. Sme v tom všetci až po uši. Nechránime seba, ale druhých. Tak by sme k tomu mali pristupovať. V tom je hlavný rozmer, ktorému sa máme podľa mňa naučiť.
Ako dnes vyzerá váš bežný deň? Predtým tam bolo veľa divadla…
Celé dni sme spolu a snažíme sa s manželkou predísť tomu, aby sa deti navzájom ulovili, čo je najpodstatnejšie, aby sme o jedného z nich, z nás, neprišli. (smiech)
Možností je málo, ale do lesa sme chodiť neprestali, prechádzky a túry sú pre nás aj deti mimoriadne dôležité. A po večeroch si radi čítame alebo pozrieme podnetný film či seriál. Okrem toho priebežne nakrúcam Pumpu a postupne sa snažím premýšľať o tom, ako súčasné zážitky, pocity pomenovať vo vlastných textoch, v hudbe atď. To je to tvorivé, čo túžim robiť, čo viem robiť, k čomu sa utiekam… Ale nemám veľmi priestor, aby som sa tvorbe venoval sústredene dlhšie ako v zopár myšlienkach, zväčša pred spaním.
Ktorý z hostí Pumpy bol pre vás najpríjemnejší?
Ak dobre rátam, nakrútili sme už vyše 20 epizód. Takže hostí bolo veru dosť, sympatie a pohoda vládnu často, hostia si ten krátky čas v našej prítomnosti zjavne užívajú. Napríklad s primátorom Bratislavy Matúšom Vallom, pánom Viliamom Dobiášom či s Bratislavským chlapčenským zborom vo vianočnom období, to boli momenty, ktoré v spomienkach zostanú ako zvlášť príjemné.
Po epizóde s ministerkou spravodlivosti pani Kolíkovou ste čelili rozličným názorom a…
… urážkam.
Vlna kritiky sa zodvihla pre komentovanie smrti generála Lučanského († 51). Ako ste to vnímali?
Vôbec sa mi k tomu nechce vracať. Myslím si, že naša spoločnosť má množstvo iných problémov, ktoré sú denne prekrývané novými a novými témami a problémami, ktorým čelíme. Už sme sa z toho otriasli, som poučený a do istej miery som získal školenie, spoznal zákutie zmýšľania Slovákov a ich pohľad na celkové dianie u nás. Na mnoho vecí sa dnes pozerám inak ako pred touto skúsenosťou.
