Na rozhovor ste si našli čas až po týždňoch dohovárania sa a vo večerných hodinách. Asi vám korona neubrala na povinnostiach…
Patrím k tým šťastnejším, ktorí nie sú úplne bez práce. I keď sa v divadlách nehrá a slovo koncert znie ako z dávnej minulosti, mám stálu prácu na čerpacej stanici, za ktorú som vďačný. (smiech) No a okrem toho, keďže nie sú otvorené naše škôlky ani školy, tak to všetko suplujeme ako rodičia doma. Čiže hlavne s týmto súvisia moje časové možnosti a kapacity.
Pre koronu sme doma už takmer rok. Síce ste spomenuli, že ste zaneprázdnený, ale určite ste viac doma, s rodinou. Ako to zvládate, idete si na nervy, alebo si to užívate?
Snažíme sa s tým čo najlepšie vyrovnať. Ale myslím, že sú to všetko okolnosti, ktoré sú zvládnuteľné. Podstatné je, že trávim s manželkou a deťmi neporovnateľne viac času ako v predošlom období a aj napriek obmedzeniam si užívame prítomnosť, momenty, ktoré sa už opakovať nebudú. Chlapci majú ocina intenzívne doma každý deň, čo predtým vzhľadom na vyťaženosť v práci nebolo možné. Všetkých ľudí táto situácia preveruje, jedných viac, iných menej. Snažíme sa hľadať v sebe silu a optimizmus. Je mnoho ľudí, ktorí majú väčšie problémy a pandémia je len čerešničkou na torte. My v rodine tiež patríme medzi ohrozené skupiny, takže dokonale poznám oveľa zásadnejšie problémy na pozadí tých dnešných. Je to však skúška, ktorú chceme so cťou zvládnuť. Každá kríza nesie v sebe možnosť začiatku zmeny k lepšiemu a ja sa tomu tiež pokúšam denne uveriť.
Syna Thea máte z predošlého vzťahu, žije v Martine. Ako často sa s ním teraz stretávate?
Za normálnych okolností spolu zvykneme tráviť minimálne dva víkendy v mesiaci, no keď má online vyučovanie a nemusí byť v škole fyzicky prítomný, trávi s nami pokojne aj pol mesiaca. Čo, samozrejme, za danej situácie vnímam ako pozitívum.
Ako vychádzajú vaši chalani, keď sú teraz teda viac spolu?
Fantasticky! To je nevyhnutné. Neviem si to inak ani predstaviť. Je hádam úplne prirodzené, že deti, súrodenci sa majú hlboko radi, a ak to tak nie je, niekde nastala chyba. Úlohou rodiča je, aby to okamžite napravil. Našťastie, ja nemám čo naprávať, môžem iba zveľaďovať a jemne štelovať. (smiech) Tým, že nie sú naši chlapci spolu každý deň, veľmi si chýbajú, tešia sa už len zo vzájomnej fyzickej prítomnosti, je radosť ich pozorovať. Myslím, že aktuálne si svojím spôsobom asi mnohí iní súrodenci nahrádzajú aj ostatné sociálne kontakty. Sú nielen súrodencami, ale aj kamarátmi, spolužiakmi, všetkým možným. Sú radi, že sa majú.
Máte troch chalanov, nechceli ste dievčatko?
Ak by som povedal, že nie, klamal by som. Ale tento obchod som nedokázal s nikým uzavrieť, „vydealovať“ si dcérku, takže mám svojich troch chlapcov. (smiech) Theo má 11, Viktorko 4 a Martinko 2 roky.
Pôsobíte dosť vážne. Aký ste v súkromí, aký ste otec?
Sranda doma musí byť, ale pri deťoch zároveň aj pevné pravidlá. Som typ otca, ktorý sa s deckami veľmi rád zabáva, ale ani to sa nedá robiť v kuse 16 hodín denne. Sú chvíle, keď sa potrebujem na chvíľku ísť prejsť alebo len nadýchnuť na balkón, aby som na deti nebol ako bengálsky tiger. (smiech) Na to, aby som mohol zostať hravý, potrebujem dobíjať baterky. Lebo pri deťoch som najradšej ich osobný, usmievavý šašo.
