Práve nariadená karanténa môže pre ľudí znamenať neprimeranú psychickú záťaž a vyvolávať úzkosť či stres. Obmedzenia pohybu, nemožnosť sa stretávať s priateľmi, či len tak si zájsť do reštaurácie - to spolu so strachom zo samotného ochorenia je veľmi veľkým sústom pre naše duševné zdravie. Ako sa s tým dá bojovať? A dá sa vôbec? Čo radia odborníci?
Počas krízy je normálne cítiť smútok, zmätok, strach alebo hnev. Vzniknutá situácia môže negatívne ovplyvniť predovšetkým tých, ktorí sa už pred karanténou a pandémiou zle vyrovnávali so stresom, alebo majú predispozície na horšiu reakciu na stres. Podľa psychológa Roberta Krauseho je stres prirodzenou obrannou a ochrannou reakciou nášho organizmu voči podnetom, ktoré ho vyvolávajú.
„Počas pandémie registrujeme, že stresujúcich podnetov, takzvaných stresorov, je väčšie množstvo, a preto aj mnoho ľudí prežíva zvýšenú mieru stresu. Pomôcť k želanej psychohygiene môžu drobnosti - dostatok športovej aktivity, kvalitný spánok, zdravý životný štýl, nácvik svalovej relaxácie, autogénny tréning, ale aj rozhovor, náklonnosť, blízkosť osoby, ktorá nám poskytne oporu a podporu. Ľudia v strese v poslednom čase využívajú aj rôzne papierové pomôcky, napríklad antistresové maľovanky. Vymaľovávanie zlepšuje sebavedomie, pomáha pri poruchách s nespavosťou, depresiách, rozvíja sociálne zručnosti. Podobne ako meditácia, aj vyfarbovanie nám umožňuje vypnúť mozog z iných myšlienok a sústrediť sa len na vyfarbovanie.
Udržiavajte kontakty i svoje zvyky
- Udržujte svoje sociálne kontakty aspoň prostredníctvom telefónu alebo internetu.
- Snažte sa zachovať si vlastné zvyky a čo najväčšiu nemennosť návykov.
- Je dôležité vyvážene jesť, mať dostatok spánku a odpočinku.
- Snažte sa o fyzickú a mentálnu aktivitu.
- Používajte metódy zvládania stresu, ktoré u vás v minulosti fungovali a boli účinné. Môže to byť napríklad relaxácia či meditácia.
- Jeden z najlepších liekov máme denne na dosah – pohyb v prírode.
- Stanovte si zmysluplný program, ktorého sa budete pridŕžať.
Kreslite v pokoji
- Vymaľovávajte v čase, keď nemáte iné povinnosti.
- Nebuďte ani hladní, ani príliš najedení. Jedno aj druhé neprospieva ku koncentrácii.
- Zavrite sa do tichej miestnosti, nezabúdajte, že ticho lieči.
- Musíte starostlivo a poctivo ťahať fixkou či farbičkou po daných líniách, vyžaduje to čas a trpezlivosť, ale výsledok stojí za to.
Kedy už treba kontaktovať odborníka
Karanténa je často naozaj nepríjemnou skúsenosťou pre tých, ktorí si ňou prechádzajú. Počas karantény sme vystavení pôsobeniu veľkých stresov, ktoré potenciálne môžu ústiť do posttraumatických symptómov. Preto ak prežívate pocity ako: vyčerpanosť, podráždenosť, nespavosť, pokles pracovnej výkonnosti, neochota alebo nechuť pracovať v miere, ktorá je už pre vás neznesiteľná, alebo pociťujete kombináciu viacerých uvedených symptómov, kontaktuje odborníkov.
Ak si myslíte, že sociálnu izoláciu horšie znášajú starší ľudia, ste trochu na omyle. Izolácia, ale aj obavy zo šíriaceho sa koronavírusu, ovplyvňujú najmä mladé vekové skupiny. Kým 15 percent respondentov do 30 rokov a 16 percent respondentov do 40 rokov prežíva stres väčšinu času, nad 60 rokov len sedem percent respondentov. „Čím sú ľudia starší, tým lepšie sa vedia adaptovať na každodenné stresové situácie, a teda tým lepšie dokážu zvládať aj stres spojený so sociálnou izoláciou, karanténou či inými obmedzeniami spojenými s pandémiou koronavírusu,“ uviedla Kamila Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Ako môžu pomôcť antistresové maľovanky?
Robert Krause, psychológ
-V poslednom čase registrujeme, že mnohým jednotlivcom pomáha, keď svoje prežívanie dávajú na papier a dokonca v rovine arteterapie vnímame, že množstvo jednotlivcov dokáže symbolicky vyjadriť svoje psychické ťažkosti a s využitím kreativity, koncentrácie a vlastnej sebareflexie dokáže ovplyvniť aj svoje mentálne nastavenie.
