V nelegislatívnom uznesení, za ktoré hlasovalo 455 poslancov, 145 bolo proti a 71 sa zdržalo hlasovania, sa zdôrazňuje, že nedávne rozhodnutie poľského Ústavného súdu o ďalšom obmedzení práva na umelé prerušenie tehotenstva ohrozuje zdravie a životy žien. Súd totiž 22. októbra rozhodol, že ustanovenia poľského zákona z roku 1993 umožňujúce umelé prerušenia tehotenstva v prípadoch závažného a nezvratného poškodenia plodu sú protiústavné.
Poslanci upozornili, že väčšina legálnych umelých prerušení tehotenstva sa v Poľsku vykonáva práve z dôvodu závažného a nezvratného poškodenia plodu - v roku 2019 išlo až o 96 percent interrupčných zákrokov (1074 z 1110). Najnovší zákaz povedie podľa poslancov k nárastu nezákonných, nebezpečných, tajných a život ohrozujúcich potratov.
Uznesenie EP upozornilo, že toto rozhodnutie vydali sudcovia, ktorí boli zvolení vládnou koalíciou pod vedením strany Právo a spravodlivosť (PiS) a ktorí sú úplne závislí od jej politikov.
Parlament v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) zdôraznil, že obmedzujúce zákony o umelom prerušení tehotenstva predstavujú porušenie ľudských práv žien. Neobmedzený a včasný prístup k službám v oblasti reprodukčného zdravia a rešpektovanie reprodukčnej autonómie a rozhodovania žien majú podľa poslancov rozhodujúci význam pre ochranu ľudských práv žien, ako aj pre rovnosť žien a mužov.
Zákonodarcovia zdôraznili, že práva žien sú základné ľudské práva a inštitúcie EÚ, ako aj členské štáty Únie majú právnu povinnosť dodržiavať a chrániť ich. Podľa europoslancov čoraz viac poľských zdravotníkov si uplatňuje výhradu svedomia, a to dokonca aj pri žiadosti o predpísanie antikoncepcie či prenatálny skríning. Tisíce poľských žien sú tak za cenu ohrozenia svojho zdravia každý rok nútené vycestovať za hranice svojej krajiny, aby získali prístup k základnému zdravotnému úkonu, akým je umelé prerušenie tehotenstva.
Parlament v tejto súvislosti vyjadril podporu a solidaritu tisícom poľských občanov, najmä poľským ženám a osobám z komunity LGBTI, ktorí aj napriek zdravotným rizikám počas pandémie koronavírusu vyšli do ulíc, aby protestovali proti obmedzeniam ich základných práv a slobôd. Poslanci dôrazne odsúdili nadmerné a neprimerané použitie sily a násilie voči demonštrantom, ktorého sa dopustili príslušníci štátnych orgánov, ale aj neštátnych subjektov vrátane krajne pravicových nacionalistických skupín.
Rozhodnutie poľského ústavného súdu o sprísnení interrupcií je podľa poslancov ďalším príkladom politického ovládnutia súdnictva a systémového kolapsu právneho štátu v tejto krajine. Vzniknutou situáciou, ako aj ďalšími obvineniami z porušovania základných práv v Poľsku by sa mala zaoberať aj Rada EÚ, a to v rámci prebiehajúceho právneho postupu voči poľskej vláde podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy.
