Jej byt, nachádzajúci sa v staršom dome neďaleko Horského parku, je síce neveľký, no zato architektonicky veľmi zaujímavo vymyslený.
Tak napríklad, keď otvoríte vchodové dvere, máte pred sebou rovno spálňu. „Nevchádza sa rovno do spálne, je to trošku predelené,“ bráni sa Zuzana s úsmevom. „Je to taký otvorený, vzdušný priestor a keďže ja som otvorený človek, takto sa mi to páči. A najmä keď spím, hlavu mám za rohom a vchodové dvere nevidím,“ uzavrie túto debatu spokojne.
Úložisko pod spálňou
Zaujímavé je aj to, že spálňa, do ktorej vidíte nielen z predsiene, ale aj z centrálneho priestoru kuchyne spojenej s obývačkou, sa nachádza na vyvýšenom pódiu. Môže za to Zuzanin niekdajší priateľ – architekt. „Keď mi ukázal, ako by tento byt rád prerobil, povedala som si, že toto nechcem. On mi však tvrdil, že mu musím dôverovať na 200 percent, a bude to krásne,“ spomína.
Dôverovala a dnes je veľmi spokojná. Vyvýšené pódium jej hrá do kariet aj preto, že byt má len niečo málo cez 57 metrov štvorcových a slúži ako úložný priestor. „Keď odtlačím tento stolík na kolieskach, viem sa dostať dolu, kde mám lyže, snowboardy a všeličo iné,“ predvádza. „Potom tu mám ešte šatník, kde mám všetky zvyšné veci, a aj z neho sa viem dostať pod pódium.“
Spálňa, respektíve otvorený priestor slúžiaci na spanie, má aj ďalšie dve zvláštnosti – žiarivo ružový koberec a matrac miesto postele. Vysvetlenie sme najskôr dostali ku kobercu. „Keď sa večer rozsvieti táto lampa, ktorá je položená na zemi, celá izba je naraz ružová. Je to veľmi príjemné,“ pochvaľuje si Zuzana a rovnako spokojná je s posteľou, z ktorej sa nedá spadnúť. I keď... „V mojom veku je už trochu problém ráno, keď treba vstať. Musím sa dať na štyri, trochu predýchať, a potom sa postaviť. Uvidím, dokedy mi to bude vyhovovať, možno si budem musieť kúpiť ozajstnú posteľ,“ zasmeje sa.
Buddha a Afganka
Keď po schodoch zostupujeme zo spálne do kuchyne, narazíme na hlavu Buddhu. „Dostala som ju od kamaráta, aby som sa v živote trochu upokojila. A ja som si pod ňu dala váhu a povedala som si, že keď neukáže dobré číslo, Buddha ma vyladí a ja si následne poviem, že to je stále dobré a môžem jesť. Je to také moje buddhistické zátišie,“ prehodí veselo a ukáže na zarámovanú fotografiu, s ktorou má svojský vzťah. „Je na nej afganské dievča. Niekedy sa na mňa pozerá takým vyčítavým pohľadom, že si hovorím, že ju dám dolu. Inokedy mám zase pocit, že so mnou súcití. V podstate sa máme rady“
Mimochodom, práve spomínané schody – konkrétne dva – sú Zuzaniným obľúbeným miestom. „Je to taká akurátna šírka, zvyknem si tu sadnúť, oprieť sa o stenu a takto pracujem na počítači,“ vysvetlí.