Keďže jeho srdce patrí rodným Košiciam, v kútiku duše dúfal, že po ukončení kariéry vymení hokejku za oblek a pomôže miestnemu HC už v nejakej inej úlohe. O tom, aké nepríjemné prekvapenie ho čakalo, či o tom, ako sa mu za uplynulý rok zmenil život alebo ako vníma aktuálnu ťaživú situáciu vo svojom milovanom klube, porozprával Novému Času majster sveta z Göteborgu 2002 po premiére dokumentárneho filmu Hokejový sen.
? Od vášho posledného zápasu už prešlo vyše roka. Ako sa vám odvtedy zmenil život?
- Po konci kariéry som si dal tri mesiace voľno a dal som sa kompletne do poriadku. Potom som sa vrhol na podnikanie s nehnuteľnosťami. Celkom sa mi darí.
? Nesvrbia vás už ruky a nohy a nechýba vám akcia, alebo ste so svojím športovým dôchodkom už zmierený?
- Ani nie, som rád, že som skončil. O to viac, že som sa mohol rozlúčiť na domácich majstrovstvách sveta a navyše pred publikom v Košiciach. Okrem toho ma konečne nič nebolí. Užívam si rodinku a je to super.
? Ako ovplyvnila koronakríza váš biznis?
- Našťastie nie nejako citeľne. Samozrejme, že to nešlo úplne podľa mojich predstáv, ale ustál som to. Mám však pocit, že ešte nie sme z toho najhoršieho vonku.
? Mali ste v uplynulých mesiacoch čas už aj bilancovať? Máte veru čo...
- Aj hej, človek vie s odstupom času z nadhľadu a objektívnejšie zhodnotiť, čo urobil zle alebo dobre. Bola to veľká jazda, niektoré veci ľutujem, z iných sa teším.
? Už na prvý pohľad je zrejmé, že sa stále udržujete vo forme. Korčule asi neostali dlho v kúte, že?
- Áno, máte pravdu. Máme takú partičku, s ktorou chodíme mastiť každý štvrtok večer. Sú tam viacerí bývalí hráči a celkom nám to ide. Baví ma to, je to paráda. Teraz v lete však máme pauzu. Starí páni musia aj oddychovať.
? Nechceli ste zostať pri vrcholnovom hokeji ako množstvo vašich parťákov zo zlatej generácie? V Košiciach ste ukončili kariéru, ste miestnou legendou...
- Bol som na to pripravený a trošku som s tým aj rátal, ale z Košíc mi žiadna ponuka neprišla. Chcel som im pomôcť, ale funkcionári o mňa asi nemali záujem. Rozhodli sa pre iných ľudí. Tak som sa aj ja zariadil inak.
? Trénovanie vás neláka? Mladým chalanom by ste mali čo odovzdať, vaše slovo v kabíne malo vždy veľkú váhu.
- Ani veľmi nie. Keď chce byť niekto dobrým trénerom, musí to robiť na dvesto percent. Viem, že ak by to tak malo byť, musel by som byť často preč od rodiny a obetovať tomu všetok čas, aj víkendy. Teraz si ten kolotoč neviem predstaviť.
? Sledujete súčasnú situáciu v Košiciach, ktorým pre finančné problémy hrozí dokonca zánik?
- Je veľmi smutné, čo sa tam teraz deje. Treba si vziať príklad z konkurenčných Michaloviec, ktoré majú vyše sto sponzorov a všetko tam perfektne funguje. Tento systém sa mi páči. Aj v Košiciach máme plno firiem, ktoré by mohli miestny hokej podporiť. Treba za nimi len ísť a opýtať sa, či sú ochotné pomôcť. Nielen sedieť na zadku, ale reálne zháňať peniaze.
? Podarí sa podľa vás klubu do toho 15. júla vyzbierať tých 700-tisíc eur, ktoré potrebuje na svoju záchranu?
- To asi nie, do toho dátumu sa mi to zdá vysoko nereálne. Nemali sa spoliehať len na jedného sponzora a radšej skôr konať.
? Myslíte si, že sa mali vydať skôr tou michalovskou cestou?
- Presne. Ľudia to tam robia skutočne dobre. Využili situáciu, že je na trhu veľa kvalitných, voľných hráčov a skladajú naozaj dobré mužstvo. Už vlani som obdivoval, aký pekný hokej prevádzali. Držím im palce.
Pochvala od manželky a detí
Práve dnes prichádza do kín dokument Hokejový sen, ktorého hlavnými hrdinami sú Nagy a šikovný školák Jonáš Pahuli (9). Ako ohodnotili výkon slávneho hokejistu jeho manželka Petra s deťmi Peťkou a Tomáškom? „Priznám sa, že som sa sám obával, ako to dopadne a aby to nebol nejaký prepadák. Nakoniec ma to však potešilo. Rodinná rada ma tiež pochválila, že sa na to dalo pozerať,“ pousmial sa pre Nový Čas známy útočník. Hoci sa hráč so skúsenosťami zo zámorskej NHL i špičkových európskych scén ako herec necíti, pri otázke, či by si netrúfol aj na hraný film, mierne zaváhal: „Ťažko povedať. To by som si musel poriadne premyslieť.“
