Táto práca jej bola doslova predurčená. Medička Marianna pochádza z rodiny s lekárskym zázemím, preto aj jej kroky smerovali na zdravotnícku školu. Počas koronakrízy pomáhala v blízkej nemocnici v Levoči.
,,Moja mamka je zdravotná sestra, čiže o ľudskom tele a práci v zdravotníctve som počula doma mnohokrát. Aj to má inšpirovalo, aby som išla študovať medicínu. Keď sa na Slovensku objavili prvé prípady COVID-19, situácia nebola ľahká. Vnímala som, aké ťažké to majú v nemocniciach, kde nikto nečakal a nebol pripravený na takéto ochorenie. Či už išlo o nedostatok personálu alebo pomôcok. V škole sa nám výučba prezenčná zmenila na výučbu dištančnú, takže popri učení sa mi vytvoril aj čas na takúto formu výpomoci,“ hovorí Marianna o dôvodoch, ktoré ju priviedli do levočskej nemocnice.
Prácu v nemocnici zvláda aj popri zápočtoch a skúškach. ,,Pomohla tomu určite skvelá organizácia a zodpovedný, šikovný personál. Spoznala som množstvo zdravotníkov na rôznych pozíciách a oddeleniach, ktorí taktiež pracovali na triáži," uvádza. Podľa medičky si pacienti veľmi rýchlo zvykli na nové podmienky a opatrenia. "Nestretli sme sa s nijakým nepokojom alebo nerešpektovaním,“ konštatuje mladá medička. Popri pomoci mala možnosť prejsť si aj jednotlivé oddelenia nemocnice, videla, ako to tam funguje. Ani ústupom korony to pre ňu nekončí, ako dobrovoľníčka plánuje pomáhať podľa situácie a potreby nemocnice aj v lete.
