Vážené dámy, vážení páni,
roky sme počúvali o zraniteľnosti našej ekonomiky, príliš jednostranne postavenej na automobilovom priemysle. No až kríza nám názorne ukázala našu zraniteľnosť, keď so zastavením automobiliek vidíme, koľko dodávateľských firiem je odstavených a koľko ľudí nemohlo ísť do práce. Potvrdzuje to aj hodnotiaca správa Európskej komisie, zverejnená len pár dní pred vypuknutím pandémie. Naše hospodárstvo sa svojou výkonnosťou už prestáva približovať k európskemu priemeru. Ak sme ešte v rokoch 2003 až 2008 výkonnosťou ekonomiky priemer únie dobiehali, od roku 2012 už prakticky len stagnujeme. Hospodársky model, ktorý bol založený na nízkych mzdách a na lákaní priamych zahraničných investícií, sa už, podľa všetkého, vyčerpal. Komisia skonštatovala, že naša republika nevyužila dobré časy ekonomického rastu a zaostáva v oblastiach, ktoré sú pre budúcu prosperitu kľúčové. Zaostávame v kvalite verejnej správy, v kvalite verejných služieb, vo vzdelávaní i v digitalizácii.
Považujme aj toto za príležitosť, aby sme v čase, keď budeme rozhodovať, ktorým smerom sa máme vydať či aké odvetvie podporovať, vybrali taký koncept, ktorý nebude ďalej prehlbovať monokultúrnosť nášho priemyslu. Skutočnosť, že Slovensko je dielňou svetových automobiliek, by sme mali považovať za prechodné obdobie, ktoré malo svoje plusy, ale musíme sa z neho dostať podporou domáceho podnikateľského prostredia.
Veľkou zaťažkávacou skúškou si v uplynulých mesiacoch prešlo aj naše zdravotníctvo. V marci a apríli sme zažili strach, lebo si nikto nerobil ilúzie, aký nápor je roky podfinancované zdravotníctvo schopné zvládnuť. Oprávnene sme sa báli, čo by sa stalo, keby sme čelili takému počtu infikovaných, ako malo napríklad Taliansko. Narážame na limity technického vybavenia a nedostatok ľudí, keďže nám dlhodobo chýba lekársky a zdravotnícky personál, a aj vzhľadom na jeho vekovú štruktúru je jasné, že treba konať. Kríza nás učí, aby sme na vitálnu dôležitosť zdravotníctva mysleli najmä vtedy, keď budeme diskutovať o prioritách štátu a štátneho rozpočtu.
Kríza nám tiež ukázala, že situáciu by sme nezvládli bez ľudí, ktorí sú v našej spoločnosti často platení najmenej. Hovorím o všetkých povolaniach v oblasti sociálnych a zdravotných služieb. Zdravotnícky personál, opatrovateľky, ošetrovatelia, lekári a lekárky a mnohí ďalší, o ktorých sa roky hovorilo, že ich činnosť je viac poslaním ako prácou, a tým sa nepresvedčivo ospravedlňovali ich nízke mzdy. Kríza nám ukázala ich dôležitosť, a preto si z nej odnesme aj odhodlanie zlepšiť ich finančné ohodnotenie tak, aby zodpovedalo dôležitosti ich povolania.
V uplynulých mesiacoch sme si mohli naplno uvedomiť, že sme len takí silní, akí silní sú tí najslabší medzi nami. Sme teda len takí silní, ako dobre vieme ochrániť našich najzraniteľnejších a najchudobnejších: seniorov v domovoch sociálnych služieb, ľudí žijúcich bez pitnej vody a kanalizácie, ľudí bez domova a ľudí odkázaných na pomoc iných. Využime príležitosť pochopiť dôležitú skutočnosť – pomocou týmto ľuďom nepomáhame len im, ale pomáhame celej našej spoločnosti.
Pre mnohých ekonomicky aktívnych ľudí boli uplynulé týždne núteného zotrvania vo vlastnom byte takmer zážitkom uväznenia v domácom priestore. Zažili sme tak niečo, čo tisíce seniorov prežívajú dlhodobo – zápas so samotou a pocitom izolovanosti. Dostali sme príležitosť uvedomiť si, že starostlivosť o dôstojné starnutie sa týka nás všetkých, bez ohľadu na vek.
Kríza nám tiež ukázala, že globálne javy, ako znižovanie biodiverzity či zhoršovanie stavu ovzdušia, majú priamy dopad na to, akým chorobám čelíme a nakoľko zraniteľní sme. Ochrana prírody je preto aj ochranou našich životov. Je našou povinnosťou, aby sme pri snahe o maximalizovanie zisku prísne zhodnotili dopad na dlhodobú udržateľnosť životného prostredia. Slovensko sa hlási ku všetkým významným medzinárodným záväzkom v oblasti klímy. Je dôležité ďalej pokračovať v implementácii týchto záväzkov a ich uvádzaní do života. Spomienka na to, aké útočisko nám príroda poskytovala v čase pandémie, nech nás vedie k tomu, aby sme sa o jej zachovanie oveľa viac zaujímali a vyžadovali aj jej silnú ochranu.
Našu pozornosť a podporu si bude vyžadovať aj umenie a kultúra a ľudia, ktorí v tejto oblasti pracujú. Diela umelcov nám všetkým pomohli čas krízy prekonať. Ako jedni z prvých pocítili dopady prísnych obmedzení a budú zrejme poslednými, ktorí sa budú môcť naplno vrátiť do stavu spred pandémie.
Kríza nám ukázala aj nepripravenosť verejnej správy zvládnuť v krátkom čase nároky tejto novej situácie. Ukázalo sa to pri poskytovaní ekonomickej pomoci podnikateľom a zamestnancom, ktorí utrpeli škody prijatými opatreniami. Úspešnosť tejto pomoci mala spočívať v rýchlej schopnosti dostať ju k tým, ktorí ju naozaj potrebujú. Že sa to v dostatočnej miere neudialo, nebolo spôsobené neochotou vlády a ani tým, že by štátni zamestnanci mali v úmysle sabotovať vládne nariadenia alebo neboli ochotní pracovať v mimoriadnom režime, ale celkovým stavom slovenskej administratívy. Navyše, problém sa objavil už v samotnej ponuke pomoci, kde sa mnohí potenciálni príjemcovia jednoducho nenašli alebo na pomoc štátu rezignovali. Buď z dôvodu výslednej neefektivity, alebo tiež, aby prípadnou chybou nečelili poškodzujúcim následkom. Vezmime si z toho pre budúcnosť ponaučenie, že je potrebné konať rýchlo a dobudovať efektívnu infraštruktúru pomoci, ktorej úspech nebude stáť na náročnej administratíve.