Analýza satelitných dát vedcom ukázala, že v oblasti okolo severného pólu došlo v priebehu iba niekoľkých mesiacov k rozsiahlej strate zaľadnenej plochy. Tú spôsobili abnormálne vysoké letné teploty. Minulý rok bol v Grónsku najteplejším v histórii meraní.
Vedci upozorňujú, že z Grónska sa strácajú pozemné ľadovce aj morský ľad. Na rozdiel od morského ľadu prispieva roztápanie pozemných ľadovcov k rastu hladiny svetových oceánov. Od roku 2002 do roku 2019 z Grónska zmizlo v priemere 268 miliárd ton ľadu ročne, čo predstavuje menej ako polovicu minuloročného úbytku.
"Vedeli sme, že uplynulé leto bolo v Grónsku mimoriadne teplé, ale tieto čísla sú enormné," upozorňuje Isabella Velicognovoá, profesorka na Kalifornskej univerzite a hlavná autorka štúdie. Roztápanie ľadovcov spôsobuje klimatická zmena. Ľad zároveň prirodzene odráža slnečné žiarenie, čím reguluje zemskú teplotu. Tmavé povrchy pod ním naopak teplo absorbujú, čo klimatickú zmenu ďalej urýchľuje.
Veci tento rok už poukázali na fakt, že Grónsko a Antarktída strácajú ľad šesťkrát rýchlejšie ako v 90. rokoch minulého storočia. Dokopy z Grónska a Antarktídy medzi rokmi 1992 a 2017 ubudlo 6,4 bilióna ton ľadu, čo zapríčinilo nárast hladiny svetových oceánov o 17,8 milimetra.
"V súčasnosti roztápanie ľadovcov prispieva k nárastu svetovej hladiny oceánov asi o 25 percent viac, ako to bolo v 90. rokoch. To má veľký význam pre budúcnosť, pobrežné záplavy a erózie," povedal Andrew Shepherd z Leedskej univerzity v Spojenom kráľovstve.
Rýchlosť roztápania je na vrchnom konci modelov, ktoré v roku 2014 vypracovala Medzivládna komisia pre zmenu klímy (IPCC). Za pravdepodobný scenár považoval IPCC v roku 2014 nárast hladiny oceánov o 53 centimetrov do roku 2100.
Vedci si dnes myslia, že nárast bude vyšší najmenej o 17 centimetrov. "Ak sa predpovede naplnia, v roku 2100 bude každý rok 400 miliónov ľudí ohrozených povodňami," dodal Shepherd.
