Vyznamenaní členovia záchranných zložiek prišli na miesto tragédií medzi prvými a museli sa v zlomku sekundy rozhodnúť, čo urobia. Vďaka ich odvahe, duchaprítomnosti a profesionalite sa mnohokrát podarilo zachránť to najcennejšie – ľudský život.
V stredu si domov odnieslo medaily za svoje činy až 266 príslušníkov Policajného zboru SR, členov Horskej záchrannej služby SR aj Komplexnej centrálnej záchrannej služby.
Výbuch plynu na Mukačevskej 7 v Prešove
Peter Bartoš (42), veliteľ zásahu
K hasičom som nastúpil už pred rokmi. Bol to môj sen. Mám rodinu, dve deti a nie je to vôbec ľahké opustiť ich, keď idem do práce. Vždy tam je riziko a niekedy mám aj nočné mory z toho, čo vidím. Najhoršie je, keď nevieme pomôcť a také pocity som zažil aj pri zásahu v Prešove. Po príjazde k paneláku sme zostali zhrození. Keď sme prišli, videli sme, že spadlo schodisko a nemáme šancu zachrániť všetkých. Robili sme však, čo bolo v našich silách a veľa z nás si siahlo na dno. Po zásahu si čistím hlavu tak, že trávim čas na bicykli alebo vyrezávam z dreva.
Pád stíhačky MiG-29 Nové Sady
Juraj Šinkora (50), veliteľ čaty hasičov
K hasičom som nastúpil ako 18-ročný. Otec ma vzal k známemu, ktorý bol v zbore a vtedy bolo rozhodnuté. Neľutoval som ani na chvíľu, ale občas to je ťažké. Minulý rok som zasahoval spolu so svojimi mužmi aj pri páde stíhačky MiG-29, ktorá padla pri Nových Sadoch. Bolo obrovské šťastie, že sa nezrútila do obývanej oblasti, kde by mohli umrieť ľudia. Dokonca sa aj pilot katapultoval, ale trosky boli v ťažko prístupnom teréne a museli sme zaistiť okolie.
No keď sme zistili, že letela s ostrou muníciou, museli sme zvýšiť opatrnosť a konať rýchlo, lebo mohlo dôjsť k výbuchu. Po službe mám niekedy aj nočné mory. V snoch vidím mŕtvych a zhorených, nesiem to ťažko. Mám rodinu, štyri deti. Syn by chcel byť hasičom. Stres odbúravam pri včelínoch, vyráb a m med.
Havária autobusu pri Nitre
Juraj Zaujec (43), veliteľ zásahu
Zlých momentov som zažil v kariére veľa, ale zásah pri nehode autobusu plného školákov bol náročný. Spomínam si najmä na to, ako si deti a ostaní cestujúci pomáhali vzájomne, čo sa často nevidí. Najhorší pohľad bol na ľudí vymrštených z vozidla. Museli sme konať s chladnou hlavou. Bolo jasné, že musíme pomôcť najprv ťažko zraneným. Mám dve deti a s manželkou sú vždy v strese, keď idem do prace. K zboru som sa dostal vďaka strýkovi, ktorý dlhé roky pracoval ako hasič.
