Ľudská reťaz zložená z desaťtisícov demonštrantov sa tiahla námestiami, nadjazdmi, parkmi, ako aj cez jeden z najvyšších bodov mesta, informoval denník The Guardian.
Protest nebol povolený, ale prebehol pokojne. Násilie a policajná brutalita sa pritom vyskytla na viacerých menších demonštráciách, na väčších zhromaždeniach, ktoré pritiahli takmer dva milióny účastníkov, sa však nevyskytli žiadne incidenty. Protesty, ktoré trvajú už 11 týždňov, sú najväčšími od odovzdania Hongkongu z britskej koloniálnej vlády čínskej administratíve v roku 1997.
Peking obvinil demonštrantov z terorizmu, kolaborácie so zahraničnými silami a podnecovania "farebnej revolúcie" proti čínskemu vládnutiu. Piatková ľudská reťaz merala takmer 45 kilometrov, vinúc sa cez ostrov Hongkong, oblasť Kau-lung (Kowloon) a Nové teritóriá. Protestujúcich k jej vytvoreniu inšpirovala 600-kilometrová "Baltská cesta", ktorú 23. augusta 1989 vytvorili približne dva milióny demonštrantov vo vtedy ešte bývalých sovietskych republikách Estónsko, Lotyšsko a Litva ako ukážku svojho odporu voči Moskve. Všetky tri získali do roka nezávislosť.
Táto symbolika zrejme nezostane nepovšimnutá ani Pekingom, analyzuje The Guardian. "Hongkončania sa veľmi podobným spôsobom usilujú vyjadriť svoju túžbu po slobode a základných ľudských právach," uviedla pre dané médium jedna demonštrantka.
Keď sa v júni toto protestné hnutie začalo, hnal ho hnev nad novým návrhom zákona, ktorý by umožňoval hongkonským úradom vydávať obyvateľov a návštevníkov mesta na stíhanie do pevninskej Číny, kde platí netransparentný a politicky kontrolovaný justičný systém. Keď sa demonštrácie rozrastali, ich účastníci sa začali postupne dovolávať upevnenia korodujúcej demokracie v Hongkongu.
