Jeho plány mu však skrížila vážna nehoda. Michal havaroval na motorke. Ocitol sa na pokraji smrti, no bojoval ako lev. Napriek obrovskej snahe lekárov bol výsledok nekompromisný a mladý muž prišiel len pár dní po svojich narodeninách o nohu. Napriek ťažkému osudu sa však nevzdal a začal so životom súperiť. Po tom, ako sa naučil znovu chodiť, bolo jeho jediným snom vyhrávať súťaže v kulturistike. Ako devätnásťročný bol Michal Lukáč neustále v posilňovni. Už vtedy chcel byť kulturistom a robil pre to všetko. Jeho plány však zmarila osudná nehoda.
„Pred piatimi rokmi dva dni po mojich osemnástich narodeninách som havaroval na motorke. Cievy boli roztrhané, masívne krvácanie nešlo zastaviť a nepodarilo sa obnoviť krvný obeh. Lekári mi preto museli amputovať nohu nad kolenom. Nebola to jednoduchá situácia, ale musel som sa s tým vyrovnať,“ začína rozprávať sympatický mladík. Ak by Michal nepodstúpil amputáciu, zomrel by. „Veľmi mi pomohla rodina aj kamaráti, ktorí ma podržali a povzbudzovali. Čierne myšlienky som odohnal veľmi rýchlo,“ hovorí Michal. Chvíle, dokým sa postavil na nohy, boli pre neho mimoriadne ťažké, ale nevzdával sa.
„Protéza sa pomaly stáva súčasťou môjho tela, nesedel som doma, ale chodil som s kamarátmi von medzi ľudí. Znova som začal doma cvičiť štyrikrát týždenne na expanderi, alebo využíval hrazdu. Vôbec som nevyzeral ako kulturista, bol som vychudnutý, ale chuť vrátiť sa medzi športovcov bola obrovská. Nehanbil som sa pohybovať medzi ľuďmi, bral som to pozitívne,“ vysvetľuje mladík.
Makal a súťaží so zdravými
Michal začal pozerať motivačné videá zdravotne postihnutých športovcov a napadla mu myšlienka pokúsiť sa o návrat k športu aj medzi zdravými športovcami. „Po polroku tvrdej práce ma čakalo vystúpenie na Grand Prix Nitra 2017. Pretekárov s podobným postihnutím u nás nie je veľa, lepšie to nie je ani v Európe. V Nitre sme súťažili traja. Svoju kategóriu som vyhral a v kategórii so zdravými som skončil piaty,“ rozpráva. V roku 2018 na majstrovstvách Slovenska v Michalovciach nebola vyhlásená jeho kategória pre nedostatok súťažiacich. „Súťažil som teda medzi fyzikmi, čo je kategória, kde kulturisti majú trištvrťové nohavice a ukazujú rozhodcom aj publiku iba horné telesné partie. Skončil som piaty,“ pochválil sa Michal.
Kulturistov s protézou je veľmi málo, a tak mal Michal otvorené dvere aj v zahraničí. „Ak som chcel ísť na majstrovstvá sveta do Brna, musel som absolvovať súťaž v Michalovciach. V Brne som mal iba jedného súpera z Maďarska a stal som sa víťazom. Povzbudilo ma to, lebo dva roky práce priniesli svoje ovocie,“ konštatuje Michal. Zároveň musí držať prísnu diétu a na tú nedá dopustiť.
