Po stovkách horolezcov totiž v najvyšších veľhorách zostalo množstvo odpadu, vrátane opustených stanov. Vyčistiť prostredie od odpadu, ktorý by mohol zapríčiniť znečistenie vody, má v Nepále za úlohu miestna vláda. Tá si na tento účel najíma šerpov, ktorí zostali zhrození z toho, čo všetko tento rok približne 700 horolezcov za sebou zanechalo. Ide o kyslíkové fľaše, obalový materiál z rôznych potravín či množstvo lán. Tie sa nachádzajú pozdĺž cesty z predhoria až po samotný vrchol, vrátane štvrtého výškového tábora na úrovni 8000 metrov nad morom. Navyše, silný vietor počas júna rozfúkal stany a odpadky všade naokolo.
"Nadmorská výška, nízka hladina kyslíka, nebezpečne ľadové a klzké podložie spolu so zlým počasím na južnom svahu Everestu poriadne komplikujú zber odpadkov. Navyše, veľké veci ako celé stany sa znášajú len veľmi ťažko," hovorí šerpa Dawa Steven, ktorý projekt čistenia najvyššej hory sveta vedie už dvanásť rokov. Vyčerpaní horolezci, ktorí majú pri zostupe problémy s dýchaním, radšej zvolia zostup bez záťaže, ako keby mali veľké stany ťahať nadol a riskovať zranenie či smrť. Zaujímavosťou je, že logá jednotlivých spoločností, ktoré organizujú expedície na Everest, úmyselne odstránili, aby nebolo jednoduché identifikovať previnilcov.
"Viac ako hodinu nám trvalo, kým sme jeden stan vysekali z ľadu a pripravili ho na transport," prezradil šerpa Dawa Steven s dôvetkom, že v tejto sezóne sa celková hmotnosť odpadu pohybuje na úrovni piatich ton. Do toho nerátajú približne osem ton ľudských výkalov, ktoré po sebe jednotlivé výpravy zanechali. Dopraviť odpad z kopcov do údolí je často herkulovská práca. Celkovo je náročné vyhodnotiť, koľko odpadu na Evereste zostalo, pretože teraz, po skončení sezóny, je často viditeľný až po roztopení snehu.
Spomenuté výkaly sú hrozbou pre nižšie položené kempy a osady miestnych obyvateľov. Horolezci si totiž často uľavia priamo do snehu, ktorý sa potom topí a vodu v dolných polohách používajú na pitie. Tá je čoraz viac kontaminovaná. "Počas našej expedície malo až osem z desiatich šerpov žalúdočné problémy po požití vody vo výškovom tábore číslo dva," prezradil profesor John All zo Západnej washingtonskej univerzity, ktorý bol na Mount Evereste súčasťou výskumnej výpravy. Pre obyvateľov Nepálu, ktorí Mount Everest volajú aj Sagarmatha alebo Matka sveta, znamená odhadzovanie odpadu počas výprav znesvätenie hory.
Mnohých lezcov hnevá, že sa Everest pomaly mení na obrovskú skládku. "Je to naše božstvo a mení sa na horu odpadu. Ako ľudia môžu len tak zahodiť rôzne veci na posvätnom mieste?" pýta sa miestna lezkyňa Nima Domová. Znečistenie pritom neznamená len kozmetické obmedzenie či zdravotné riziko pre nižšie výškové polohy, ale môže ohroziť aj expedície v nasledujúcich rokoch. "Keď sa sneh topí, odpad sa dostáva na povrch. Vietor ho potom rozfúka na všetky strany a ďalší horolezci majú problém s navigáciou. Náročnejšie sa im hľadajú trhliny či šmykľavé miesta pod snehom," upozorňuje bývalý prezident Nepálskej horolezeckej asociácie Ang Tsering. Aj on považuje za najväčší problém na Mount Evereste ľudské výkaly. "Dlhé týždne sa tu pohybujú stovky osôb a väčšina z nich vykonáva potrebu v prírode. V čase topenia snehu to tiež zapríčiňuje nepríjemný zápach," doplnil.
"Problémom je, že tu neexistuje regulácia, ako nakladať s odpadom. Niektorí horolezci používajú vrecká s enzýmami, ktoré dokážu rozložiť ľudský odpad, ale väčšina tak nerobí," hovorí Ang Dorjee z nezávislej komisie na kontrolu znečistenia Everestu. Spomenuté vrecúška je potrebné dovážať z USA a sú dosť drahé. Podľa Ang Tseringa aj ďalších horolezcov by pomohol príkaz vlády na ich používanie.
Nepálska vláda stále pripravuje plán na monitoring horolezeckého vybavenia. Na stole je návrh nariadenia, podľa ktorého každý člen ktorejkoľvek výpravy zloží zálohu 4-tisíc amerických dolárov, ktoré nedostane späť, ak z hôr zostúpi bez vecí, ktoré si vzal so sebou smerom nahor.
