Banská Bystrica však zostáva jedným z najprašnejších slovenských miest. Znečistenie pochádza hlavne z dopravy, motorov automobilov, vykurovania a z priemyslu.
Dôsledkom zvýšeného obsahu prachových častíc v ovzduší sa zaoberá aj Národné referenčné centrum (NRC) pre hodnotenie vplyvu voľného ovzdušia a ovzdušia vnútorných priestorov nevýrobného charakteru na zdravie populácie, zriadené pri Regionálnom úrade verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici.
Podľa predpokladov ochranárov z Greenpeace je len na Slovensku dôsledkom znečistenia ovzdušia prachom viac ako 5000 úmrtí ročne. "Je to veľmi vážny problém. Zdravotná významnosť prachu závisí od veľkosti častíc. Vo všeobecnosti platí, že s klesajúcim priemerom prachových častíc rastie miera ich nebezpečenstva pre zdravie človeka. Zatiaľ čo väčšie častice nad 10 mikrometrov môžu spôsobiť iba podráždenie horných dýchacích ciest, čo sa prejavuje kašľom a dráždením očných spojiviek, menšie častice sa dostávajú až do dolných dýchacích ciest. Častice s rozmerom pod 2,5 mikrometra môžu prestupovať do pľúcnych alveol a tak prenikať do krvného obehu. Prachové častice môžu vyvolávať zápalové procesy v pľúcach, alebo sa usadzujú v stenách pľúcnych alveol. Dlhodobé vystavenie sa ich vysokým koncentráciám je potom spojené so zmenami v stenách dýchacích ciest a s následným vznikom chronických obštrukčných zmien, ktoré sa klinicky prejavujú napríklad ako bronchitída, chronická obštrukčná pľúcna choroba, zhoršenie priebehu astmy, zmeny pľúcnych funkcií," konštatovala vedúca NRC Katarína Slotová.
Jedinou expozičnou cestou, ktorou sa prachové častice môžu dostávať do ľudského organizmu, je inhalácia. Z odborných zdravotníckych štúdií vyplynulo, že v lokalitách s vysokým a dlhodobým výskytom zvýšených koncentrácií jemných prachových častíc v ovzduší sa zisťuje zvýšená úmrtnosť obyvateľov na ochorenia dýchacej a srdcovo-cievnej sústavy.
Vysoko rizikové skupiny ľudí v tejto súvislosti sú dojčatá, malé deti, starí ľudia, tehotné ženy a ich plody, podvýživení a chronicky chorí ľudia s ochoreniami dýchacej sústavy a srdcovo-cievnej sústavy. Podľa odborníkov za normálnych podmienok vdýchne dospelý človek sedem až 14 litrov vzduchu za minútu. Trojročné deti vdýchnu v pokoji dvakrát viac vzduchu na kilogram telesnej hmotnosti ako dospelý. Ak je teda ovzdušie znečistené, dieťa vdýchne dvakrát viac znečisťujúcich látok na kilogram telesnej hmotnosti ako dospelí. Dýchacie cesty detí sú užšie a pľúca, ako aj imunitný systém, sú stále v štádiu vývoja, problémy v dôsledku vdychovania znečisťujúcich látok sú u nich závažnejšie a dlhšie trvajúce.
