Do roku 2030 by sa tieto projekty mohli začať realizovať. Predpokladá to štúdia realizovateľnosti uzla Bratislava, ktorá má zásadným spôsobom ovplyvniť vývoj železničnej dopravy v hlavnom meste.
Do roku 2025 by sa mala v rámci rozvoja železnice v Bratislave a jej blízkom okolí zvýšiť výkonnosť úseku Bratislava Nové Mesto - Podunajské Biskupice realizáciou odbočky Ružinov, druhou traťovou koľajou zvýšiť výkonnosť v úseku Bratislava Nové Mesto - Hlavná stanica. Taktiež sa má do toho roku modernizovať úsek Devínska Nová Ves - Lamač, elektrifikovať úseku Devínska Nová Ves - štátna hranica Slovensko/Rakúsko (Marchegg). Majú sa tiež pripravovať iné projekty modernizácie či rekonštrukcie vybraných úsekov v rámci uzla Bratislava.
Do roku 2030 sa počíta taktiež s modernizáciou či rekonštrukciou úsekov v uzle, a to Hlavná stanica - Rača/Vajnory či Nové Mesto -Petržalka. Po roku 2030 ide o projekty, ktoré potvrdila štúdia, ako modernizácie a rekonštrukcie úsekov v uzle Bratislava Železničná stanica Bratislava Vajnory, Bratislava Nové Mesto - Podunajské Biskupice, Bratislava Petržalka - Rusovce. Medzi projekty, ktorých potenciál a ekonomická efektivita môže byť prehodnotená, je napríklad zvýšenie výkonnosti úseku Hlavná stanica - Lamač (tretia traťová koľaj), zvýšenie výkonnosti úseku Lamač - Devínska Nová Ves (tretia traťová koľaj v nadväznosti na vývoj nákladnej dopravy), zvýšenie výkonnosti úseku Devínska Nová Ves - št. hranica Slovensko/Rakúsko - Marchegg (druhá traťová koľaj v nadväznosti na vývoj nákladnej dopravy). Taktiež aj projekt zvýšenia výkonnosti úseku Petržalka - štátna hranica Slovensko/Rakúsko - Kittsee (druhá traťová koľaj v nadväznosti na vývoj nákladnej dopravy).
Projekty, ktoré neboli potvrdené štúdiou, ale ich potenciál a ekonomická efektívnosť môže byť v budúcnosti prehodnotená inými štúdiami, je napríklad zapojenie bratislavského letiska M. R. Štefánika (v nadväznosti na prepojenie letísk Viedeň - Bratislava) či nové regionálne trate Bratislava - Stupava a Bratislava - Chorvátsky Grob - Pezinok.
Štúdia realizovateľnosti uzla Bratislava, ktorá má zásadným spôsobom ovplyvniť vývoj železničnej dopravy v hlavnom meste, je už hotová. Priniesla päť alternatív rozvoja železničnej dopravy v Bratislave a jej okolí, z ktorých spracovatelia dokumentu odporúčajú dve riešenia. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) tvrdia, že nepreferujú jednu konkrétnu alternatívu, ale také riešenia, ktoré majú najväčší prínos v oblasti zvýšenia bezpečnosti a zrýchlenia dopravy, zlepšenia komfortu pre cestujúcich a obyvateľov hlavného mesta a jeho okolia. Prvé výsledky by mali byť viditeľné podľa ŽSR už v priebehu budúceho roka.
"Cieľom ŽSR - manažéra železničnej infraštruktúry na Slovensku - je predovšetkým úprava jej najkritickejších častí. A to najmä revitalizácia bratislavskej Hlavnej stanice a budovanie nových prestupných zastávok vlak - MHD," povedal pre TASR na margo výsledkov štúdie hovorca železníc Michal Lukáč. Ide podľa jeho slov o investičné akcie, ktorých realizácia bude mať pozitívny dosah na obyvateľov Bratislavy a aj celého Slovenska.
