Zuzana Čaputová
Boj za spravodlivejšiu spoločnosť a ochranu životného prostredia je mottom advokátky a občianskej aktivistky Zuzany Čaputovej nielen v jej prezidentskej kampani, ale v celom jej profesionálnom živote. Advokátke známej z lokálnej kauzy pezinská skládka, pre ktorú sa vďaka rozsudku Súdneho dvora EÚ zmenili pravidlá záväzné pre celú EÚ, začali po zhruba polročnej kampani raketovo stúpať preferencie po tom, čo sa začala objavovať v diskusiách s ostatnými kandidátmi. Ako líderka úspešnej verejnej kampane za uzavretie skládky odpadu v Pezinku Čaputová získala v roku 2016 Goldmanovu environmentálnu cenu udeľovanú Nadáciou Goldman Environmental Foundation. Táto cena sa prirovnáva k Nobelovej cene v oblasti ochrany životného prostredia a Čaputová ju získala za európsky kontinent.
Aktívne sa angažovala aj v ďalšej úspešnej kampani organizácie VIA IURIS za zrušenie Mečiarových amnestií. Petíciu za ich zrušenie v priebehu niekoľkých týždňov podpísalo vyše 76-tisíc ľudí, čo pomohlo vytvoriť verejný tlak a amnestie zrušiť. „Tvrdenie, že vždy stála a stojí na strane tých, voči ktorým sa dejú neprávosti, nie je len volebným sloganom, ale overiteľnou skutočnosťou. Nesmierne dôležité je to, že Zuzana Čaputová zdôrazňuje potrebu vyrovnať sa s hriechmi, nespravodlivosťami či deformáciami minulosti, prispieť k budovaniu slušnej spoločnosti a spravodlivého štátu, a zároveň myslí na budúcnosť, ktorá je neodmysliteľne spätá s riešením environmentálnych problémov a výziev,“ povedal o Čaputovej environmentalista a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu Mikuláš Huba.
Maroš Šefčovič
Kandidát na prezidenta – kariérny diplomat Maroš Šefčovič sa považuje za sociálneho demokrata a veriaceho človeka. V kampani tvrdí, že ako prezident by bol garantom proeurópskeho smerovania Slovenska a chcel by prispieť k celospoločenskému zmieru. O jeho možnej kandidatúre sa hovorilo už začiatkom roka 2018, on však tvrdí, že oficiálnu ponuku mu dal až 3. januára tohto roka podpredseda Smeru-SD a minister financií Peter Kažimír.
Šefčovič vyrastal v Bratislave, v detstve sa venoval atletike a volejbalu. Práve šport mu podľa vlastných slov doteraz pomáha. Na Vysokej škole ekonomickej ho prorektorka odporučila na konkurz federálneho ministerstva zahraničných vecí pre Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov (MGIMO). Hoci mal spočiatku pocit, že sa do Moskvy pre nedostatočnú jazykovú výbavu nedostane, prijali ho, pridelili mu kombináciu angličtina, francúzština, ruština, medzinárodné inštitúcie a neskôr sa špecializoval na Medzinárodnú organizáciu pre jadrovú energetiku. Šefčovič pripomína, že študoval už v čase glasnosti a perestrojky, teda v období ekonomických reforiem a politiky otvoreného informovania. Dodal, že nechodil len na moskovský inštitút, ale patril k prvým diplomatom, ktorých pozvala americká vláda na prestížnu Stanfordskú univerzitu.
Šefčovič avizuje, že chce byť aktívny prezident. Je známy jeho názor na migráciu, rómsku komunitu či sociálne balíčky Smeru. Hovorí 'áno' vlakom aj obedom zadarmo, na rozdiel od slovenskej diplomatickej jednotky Miroslava Lajčáka hovorí nie globálnemu kompaktu o migrácii. Nevyjadril sa však k otázke, kde má prezident značné právomoci, či by vymenoval predsedu Smeru-SD Roberta Fica za sudcu Ústavného súdu SR.
Naopak, nevyhýba sa otázke o svojom členstve v komunistickej strane. Argumentuje, že počas štúdií sa od neho očakávalo, že si podá prihlášku do strany, čo aj urobil. Vzhľadom na November '89 si však legitimáciu nikdy neprevzal.
