Tim Horne, šerif z americkej Severnej Karolíny, začal prípad nájdeného rozkladajúceho sa tela malého chlapca vyšetrovať ešte v roku 1998, kedy sa našlo pri diaľnici pohodené pod reklamným pútačom. Keďže nebolo možné zistiť jeho identitu, dostal prezývku "Chlapec pod bilboardom". Jeho prípad sa však podľa Washingtonpost dlhé roky vliekol a nedal sa vyriešiť. "Krabicu s jeho spisom som si položil pod stôl. Vždy, keď som sa otočil na stoličke, zakopol som do nej a spomenul som si, že ešte niečo dlžím tomu chlapcovi, ktorého niekto bezohľadne zaškrtil," hovorí Horne.
Natalie Mosteller je žena z mesta Ohio, ktorá si ešte z detstva spomínala na bratranca, ktorý u nich často trávil čas. "Bol ako malý brat, ktorého som nikdy nemala, no chcela som." Rodinné väzby sa pretrhli, keď sa rodičia malého Bobbyho rozhodli presťahovať do susedného štátu. Za pár rokov sa jej strýko vrátil, no rodinu naspäť nepriviedol. "Tvrdil, že sa so ženou rozviedli a ona sa vrátila s malým Bobbym do rodnej Južnej Kórey," opísala pre novinárov. Po rokoch začala vďaka internetu a sieťam ako Facebook či Instagram svojho strateného bratranca hľadať. Nedarilo sa jej to a nepomohli jej ani sestry, ktoré nedokázali získať žiadne informácie. "Mysleli sme si, že jeho kórejská rodina skrátka chcela, aby na nás zabudol, a preto nás nevyhľadal sám."
V roku 2018 však nastal zlom. Vďaka vzácnemu genofondu, ktorý mŕtvemu chlapcovi poskytol otec z Kaukazu a mama z kórejského poloostrova, sa podarilo neznámeho chlapca spod reklamného pútača identifikovať. Kontaktovaná bola aj jeho rodina, ktorej súčasťou bola aj Natalie. Po šokujúcom odhalení sa vynorila ďalšia otázka. Kde je chlapcova mama? Odpoveď získal šerif prechádzaním databázy nájdených neidentifikovaných tiel. Zistil, že 4 mesiace pre nájdením chlapca objavili pri rovnakej diaľnici 200 míľ severne telo mladej Kórejčanky.
Otec a manžel dvoch mŕtvych ľudí mal teda čo vysvetľovať. Ako však vysvitlo, sedí v base za ozbrojenú lúpež a ďalšie trestné činy, ktoré mu umožňujú podmienečné prepustenie až v roku 2037. Podľa jeho otca sa však mal pred týždňom k vražde svojej ženy a syna priznať. Jeho meno sa rozhodli až do začiatku procesu ponechať v anonymite. Nie je jasné, ako vražda prebehla, a neurčené zatiaľ zostáva aj miesto činu a motív. "Nevedeli sme si predstaviť, že môj strýko by mohol byť také monštrum. Nevedeli sme si predstaviť, že by bol schopný takého ohavného činu," uzavrela Natalie, ktorá strašný osud milovaného bratranca prijala len veľmi ťažko.
