Homosexualita v Indii sa doteraz trestala podľa indického trestného zákonníka, ktorý sa datuje od britskej koloniálnej éry, a to až doživotným trestom väzenia. Článok 377 trestného zákonníka totiž zakazoval akýkoľvek "telesný styk proti prírode". Boj za dekriminalizáciu homosexuálneho pohlavného styku začali aktivisti a právnici už pred 20 rokmi.
Päťčlenný tribunál Najvyššieho súdu si v júli vypočul argumenty žalobcov zastupujúcich komunitu homosexuálov - vrátane niekoľkých známych osobností -, ktorí upozorňovali, že spomínaný článok trestného zákonníka je v rozpore s indickou ústavou. Pred vynesením konečného verdiktu sa aktivisti za práva homosexuálov netajili optimizmom, že kontroverzný článok trestného zákonníka bude zrušený. Rituparna Borahová, ktorá vedie feministickú organizáciu, uviedla, že "tento zákon nemal ani existovať. K jeho zrušeniu malo dôjsť už dávno. Žiadame len ľudské práva, nič viac".
Spravodajská televízia Sky News informovala, že pohlavný styk medzi homosexuálmi je v Indii tabu, páry rovnakého pohlavia nemôžu v tejto krajine uzavrieť manželstvo a ani sa úradne zaregistrovať ako partneri. Vo veľkých mestách Indie, ako sú Naí Dillí či Mumbaj, sú homosexuálne páry na verejnosti viac-menej tolerované, ale vidiek je stále veľmi konzervatívny a homofóbia je tam veľmi rozšírená. Preto sa aj často objavujú správy o vraždách - často súvisiacich s ochranou cti rodiny, fyzických útokoch, mučení a bití lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov (LGBT).
Mnohí Indovia, najmä vo vidieckych oblastiach, kde žije 70 percent obyvateľstva krajiny, považujú homosexualitu za duševnú chorobu. Iní ju stavajú na roveň zoofílii.
