Spomedzi skúmaných krajín je najväčším príjemcom Mexiko. Ide tam až 40 percent takýchto financií. Vyplýva to zo správy amerického výskumného inštitútu Medziamerický dialóg (IAD), ktorý zanalyzoval údaje centrálnych bánk z 20 juho- a stredoamerických krajín. "Množstvo odoslaných peňazí do Južnej Ameriky a Karibiku vzrástlo od roku 2015 do roku 2016 o takmer osem percent, a to na temer 70 miliárd dolárov. Toto číslo by bolo pravdepodobne ešte vyššie, keby boli do prieskumu zahrnuté aj ďalšie krajiny, ako napríklad Venezuela, a keby sme mali presnejšie údaje z Brazílie," uvádza sa v správe.
Peniaze, ktoré prisťahovalci posielajú z USA späť do rodnej krajiny, sú často pre ich rodiny obrovskou finančnou pomocou, keďže v mnohých juhoamerických krajinách je priemerný plat len niekoľko stoviek dolárov mesačne, kým v Spojených štátoch je to približne 4000 dolárov. Najintenzívnejší je prevod peňazí do Mexika. Každý Mexičan žijúci v USA posiela v priemere 300 dolárov 14-krát za rok. V roku 2016 poslali celkovo takmer 27 miliárd dolárov.
Výskumný inštitút IAD zdôraznil, že množstvo peňazí posielaných do Mexika rastie aj napriek tomu, že počet prisťahovalcov z Mexika klesá. Za nárastom množstva posielaných peňazí vidí aj to, že v dôsledku prísnejších hraničných kontrol Mexičania menej cestujú za rodinami späť do Mexika a peniaze tak nenosia osobne, ale posielajú ich bankovými prevodmi.
Americký prezident Donald Trump spomenul zastavenie prevodov aj takýchto peňazí ako jednu z možností, ako prinútiť Mexiko zaplatiť za výstavbu múra na americko-mexických hraniciach.
