Hoci otrasy pôdy nie sú v tejto krajine až také neobvyklé, počty obetí naháňajú zimomriavky. Seizmológa Kristiána Csicsaya z Ústavu vied o Zemi SAV sme sa pýtali, ako je možné, že podobné katastrofy sa nedajú predvídať a či sa majú aj Slováci pripraviť na podobné peklo.
Hrozí podobná katastrofa ako v Taliansku v budúcnosti aj na Slovensku?
Z porovnania hodnôt špičkového zrýchlenia máp seizmického ohrozenia územia Slovenska vyplýva, že očakávané hodnoty špičkového zrýchlenia na území Slovenska nedosahujú hodnoty špičkového zrýchlenia na území Talianska. Na území Slovenska sa v minulosti vyskytli zemetrasenia, ktoré spôsobili významné materiálne škody a straty na ľudských životoch. Keďže nemáme dôkazy, že tektonický vývoj Slovenska sa zastavil, podobne silné zemetrasenia, ako boli zdokumentované na území Slovenska v minulosti, môžeme očakávať aj v budúcnosti.
Ako je možné, že v čase pokročilej technológie nevedeli predpokladať, že bude zemetrasenie v Taliansku také ničivé?
Seizmometre sú veľmi precízne spracované a vyhotovené prístroje, ktorých presnosť a citlivosť je na veľmi vysokej úrovni, ale sú stavané na zaznamenanie aktuálnej rýchlosti pohybu pôdy na mieste inštalácie, a nie na predpoveď zemetrasení. Predpokladať zemetrasenie, či bude ničivé, alebo bude bez významnejších škôd, nie je v súčasnosti možné. Škody závisia nielen od veľkosti zemetrasení, ale aj od toho, v akej hĺbke bolo hypocentrum zemetrasenia, od lokálnych geologických podmienok, ale aj od kvality postavených budov a veľkosti infraštruktúry.
Ak by zemetrasenie zasiahlo Slovensko, vedeli by odborníci určiť presnú lokalitu, prípadne silu, ktorou udrie?
Zemetrasenia sú náhodným javom a ich možnosti predpovedateľnosti sú predmetom vedeckého skúmania. Vo všeobecnosti však miesto, čas a veľkosť budúcich zemetrasení predpovedať nevieme. Vieme sa však pripraviť na účinky budúcich zemetrasení, dizajnovať budovy na určitú očakávanú úroveň seizmického pohybu. Na tento účel sa zhotovujú mapy seizmického ohrozenia územia Slovenska pre stavebno-technické účely.
Najsilnejšie zemetrasenia na území Slovenska
5. 6. 1443
Stredné Slovensko
Prvé zaznamenané zemetrasenie s epicentrom na Slovensku spôsobilo škody v okolí Banskej Bystrice, pramene uvádzajú, že o život prišlo množstvo ľudí. magnitúda 5,7
28. 6. 1763
Komárno
Najhoršie otrasy pôdy zažili ľudia v 18. storočí. Zomrelo 63 ľudí. Zrútilo sa s279 budov. magnitúda 5,8
22. 4. 1783
Komárno
Táto oblasť je najrizikovejšou v rámci Slovenska. magnitúda 5,5
9. 1. 1906
Dobrá Voda (pri Trnave)
Najsilnejšie zemetrasenie pocítili Slováci začiatkom 20. storočia.Trhliny v pôde dosahovali 33 metrov. magnitúda 5,9
3. 11. 2015
okolie Brezna
Jedno z posledných zemetrasení bolo na Horehroní. Ľudia cítili otrasy ako výbuch plynu. magnitúda 3,2
Magnitúda je veličina určovaná z prístrojových záznamov zemetrasení. Pre zemetrasenia, ktoré neboli prístrojovo zaznamenané (platí to najmä pre historické zemetrasenia), je možné magnitúdu stanoviť iba približne.
