Počet dlhodobo nezamestnaných ľudí na Slovensku by sa mal počas najbližších štyroch rokov znížiť o polovicu. V diskusnej relácii TA3 V politike to uviedol minister práce Ján Richter (Smer-SD).
"Za tie štyri roky z terajších približne 160 000 by som bol rád, keby sme poklesli o 50 %. To je veľmi ambiciózne a možno, že aj veľmi smelé, ale dve najviac ohrozené skupiny sú mladí ľudia do 29 rokov a druhá kategória sú skutočne dlhodobo nezamestnaní," skonštatoval Richter.
Od roku 2012 sa pritom počet dlhodobo mladých nezamestnaných znížil podľa jeho slov o 45 000. "Je potrebné v tomto pokračovať. Mladí potrebujú najmä prax. Preto sme pripravili projekty," priblížil Richter.
Podľa neho jedným z opatrení ako riešiť tento problém je inkluzívne zamestnávanie. "Pripravujeme nový zákon ohľadom postavenia sociálnych podnikov, kde chceme vytvoriť medzitrh práce. Na rok, na dva vytypovať ľudí, ktorí budú schopní a ochotní získať nejaké pracovné návyky, a potom v medziobdobí, aby sa vedeli zaradiť do štandardného pracovného procesu," avizoval Richter.
Účinným opatrením bolo aj zavedenie povinnosti odpracovať si dávku v hmotnej núdzi počas 32 hodín do mesiaca. "Začínalo 186 000 povinne aktivovaných, na konci minulého roka sme zhodnotili, že 79 000 ľudí ubudlo. Možno 10 % bolo takých, ktorí túto dávku zneužívali, ale drvivá väčšina z nich sa zamestnala a ľudia opätovne získali pracovné návyky," tvrdí Richter.
Zároveň doplnil, že Programové vyhlásenie vlády počíta s tým, že tí, ktorí nebudú mať záujem a odmietnu prácu, budú musieť čeliť dôsledkom. "Pokiaľ niekoho aj vyradíme z evidencie nezamestnaných, my mu nemôžeme zobrať sociálnu dávku. Ani to nie je cieľom ľudí trestať, my máme ambíciu ľudí motivovať. Je potrebné zmeniť veľa vecí. Sú desiatky tisíc ľudí, ktorí sú evidovaní ako nezamestnaní len z titulu, že sú v exekúcii," priblížil Richter, že aj v tejto oblasti bude potrebné prijať zmeny.
Z hľadiska štatistík dlhodobo nezamestnaných tvorí veľké percento aj rómska populácia. "Máme skúsenosť z obdobia zavedenia povinnosti aktivácie. Je tu kategória ľudí, ktorá je zamestnateľná, treba ďaleko viac spolupracovať s komunitnými centrami a na konkrétnych úradoch práce urobiť dôsledné výberové konanie, postupne vyberať tých, ktorí majú záujem pracovať," doplnil minister práce.
Ambíciou vlády je aj primerané zvyšovanie minimálnej mzdy. "Bola aj vážna debata s našimi koaličnými partnermi. Ich pohľad na túto otázku nemusí byť úplne rovnaký ako sociálnych demokratov," povedal Richter s tým, že vždy sú ale na prvom mieste sociálni partneri. "Ak sa dohodnú zamestnanci a zamestnávatelia, štát to bude rešpektovať. Minimálna mzda sa musí zvyšovať v porovnaní k rastu priemernej mzdy," skonštatoval Richter. Minimálna mzda podľa neho nemôže byť tesne nad sociálnymi príspevkami. "Vôbec nevylučujem, keď to pôjde tým spôsobom ako posledné dva roky, že môžeme dospieť k hranici 500 eur," dodal Richter.
