Po rokoch však nabrali ich susedia odvahu a všetko nahlásili orgánom, ktoré vzali deti od tyranských rodičov do bezpečia. Ako spoznať deti, ktorým sa ubližuje, a kam sa môžu samotní najmenší, ale napríklad aj susedia, obrátiť? K najčastejším formám násilia na deťoch patria opakované fyzické a psychické týranie a verbálne útoky, najmä vyhrážanie. Kým dieťa nemá viditeľné známky na tele, ako napríklad modriny, nik sa nemusí dozvedieť, čo prežíva, a agresor si môže naďalej na ňom vybíjať zlosť.
Rizikové faktory
- nestabilné rodinné prostredie
- rodičia závislí od návykových látok či výherných automatov
- nízka sociálno-ekonomická úroveň
- segregované prostredie
- rodičia s rôznymi psychickými poruchami, páchatelia trestných činov, asociáli
- preťažení a stresovaní rodičia
Typy ubližovania
Telesné
- fyzické ubližovanie
- neprimerané praktiky násilia
- ak pretrváva dlhšie, zahŕňa aj telesné tresty
Príznaky
- modriny, popáleniny, rezné rany
- vytrhané vlasy
- nechuť hovoriť o poraneniach
- obavy z návratu domov
- uhýbanie pri pohladení
- sklony k sebatrýzneniu
Pozor: Modriny na lakťoch a kolenách nemusia nasvedčovať týraniu. Agresor väčšinou udiera po iných častiach (ramená, stehná).
Psychické
- osoba dáva dieťaťu najavo, že je neposlušné, alebo poukazuje na jeho nedostatky (často neoprávnene)
- ide o ponižovanie, opovrhovanie, strašenie či vyhrážky
- často je sprevádzané fyzickým a sexuálnym týraním
Príznaky
- nočné pomočovanie, bolesti hlavy, nechutenstvo
- extrémna utiahnutosť alebo agresivita
- podceňovanie a obviňovanie sa
- fyzické, duševné alebo emocionálne zostávanie a celkové neprospievanie
Sexuálne
- najzložitejšia forma týrania
- agresor zasahuje do sexuality dieťaťa, núti ho do určitých sexuálnych aktivít
Zanedbávanie
- ide o akýkoľvek nedostatok starostlivosti, ktorý dieťa ohrozuje alebo mu spôsobuje ujmu na jeho vývoji
- môže ísť o neposkytovanie primeranej výživy, oblečenia, prístrešia či zdravotnej starostlivosti
Vyskytuje sa vo všetkých vrstvách
Presné štatistiky, koľko týraných a zanedbávaných detí je na Slovensku, neexistujú. Najnovší prieskum pochádza z roku 2013, pod hlavičkou Inštitútu pre výskum práce a rodiny a Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie. Z neho vyplýva, že až 23,2 % opýtaných detí bolo vystavené fyzickému násiliu a zanedbávaniu až 9,4 %. Na otázky o týraní detí odpovedá psychologička Dana Lovašová z Linky detskej dôvery v Košiciach.
Čo spája väčšinu prípadov týrania deti?
To, čo ich spája, je, že im ubližujú dospelí, ktorí by sa o ne mali starať, poskytovať im lásku a pocit bezpečia. ?
Prečo takéto niečo dospelí robia a čo ich k tomu vedie?
Týranie sa vyskytuje vo všetkých sociálnych vrstvách. Sú však určité rizikové faktory. Patrí k nim zlá finančná situácia, neúplná rodina, rozvod rodičov či ich nezamestnanosť. Tieto situácie zvyšujú frustráciu rodičov a môžu viesť k agresivite voči deťom.
Existujú nejaké presné príznaky, kedy sa dá určite, že dieťa je určite týrané?
Príznaky sú veľmi rôznorodé a nie je možné s istotou tvrdiť, že dieťa je týrané, kým to nie je dokázané. Podozrenie však môžu zvyšovať niektoré časté, opakujúce sa príznaky a čím ich je viac, tým je podozrenie silnejšie a viac podložené.
Ktoré sú najviditeľnejšie príznaky týrania?
Deti mávajú modriny, často rôzne staré a na miestach, kde si ich ťažko môže spôsobiť samo, ako je tvár, chrbát či zadok. Ďalej sú to rôzne poranenia, stopy po popáleninách. Zanedbávané deti bývajú špinavé, zavšivavené, hladné a túlajú sa bez dozoru.
A čo tie menej zjavné?
Patria sem zmeny v správaní, strach z dospelých, úzkostlivosť. U školákov to môže byť horší prospech či žiakovi chýbajú pomôcky na vyučovanie. Susedia môžu spozorovať, že deti sú často doma samy, z bytu sa ozýva plač a krik. Pri dlhodobom týraní vznikajú veľmi závažné psychické dôsledky, ako je únik k drogám, sebapoškodzovaniu až samovražde.
Kam sa obrátiť?
Ak máte podozrenie na týranie a zanedbávanie dieťaťa, neváhajte a ohláste ho na niektorej z telefonických liniek. Podnet môže byť anonymný. Oznámiť týranie môže aj samotné dieťa.
Linka detskej istoty: 116 111 alebo stránka www.ldi.sk
Linka detskej dôvery: 055/234 72 72
Centrum Nádej: 0905 463 425, 0800 212 212, 055/622 23 23
Linka pomoci obetiam: 0850 111 321
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny: 0800 191 222
Generálna prokuratúra: 0800 300 700
Pozor: Ak sú život alebo zdravie dieťaťa bezprostredne ohrozené, volajte na číslo tiesňového volania 112.
