Za prvé z nich sa dosiaľ považovalo gymnázium v Revúcej, zriadené v roku 1862. Podľa historika Vladimíra Sklenku však gymnázium v Banskej Bystrici vzniklo o 10 rokov skôr a bolo prvým slovenským vyšším gymnáziom a v tom čase jediným pre celé Slovensko v rámci Uhorska.
O vznik gymnázia v Banskej Bystrici sa zaslúžil katolícky banskobystrický biskup Štefan Moyzes. Sídlilo v budove, v ktorej bola naposledy základná škola. Budova je dnes opustená a podľa historika Vladimíra Sklenku sa ju budú snažiť od jej majiteľa odkúpiť a zachovať pre budúce generácie. „Už dlhšie som tušil, že prvé gymnázium na Slovensku bolo v Banskej Bystrici. Potom som však našiel v archíve vyjadrenie Bélu Grünwalda, maďaróna a podžupana Zvolenskej stolice,“ povedal Vladimír Sklenka, historik Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici s tým, že Grünwald tvrdé slová vyslovil na adresu slovenských učiteľov, ktorí do školy nastúpili, a vôbec sa tomu netešil. „Hoci boli jeho slová nekritické a nadsadené voči slovenskej strane, jednoznačne dokladajú, že za prvé slovenské gymnázium vo vtedajšom Uhorsku samotní Maďari považovali 8-ročné gymnázium v Banskej Bystrici. Išlo o štátne gymnázium a v budove bol dokonca portrét Štefana Moyzesa. Študenti sa učili matematiku, fyziku, dejepis, náboženstvo, latinčinu, slovenčinu, samozrejme nemčinu a maďarčinu,“ vysvetlil Sklenka.
V roku 1858 podľa jeho slov mesto s podporou biskupa Štefana Moyzesa budovu vynovilo, čím vznikla jedna z najmodernejších školských budov vo vtedajšom Uhorsku. Gymnázium získalo aj materiálnu podporu v podobe vzácnych učebných pomôcok. Slovenské gymnázium v Banskej Bystrici odvtedy svojou pedagogickou úrovňou a hmotným vybavením patrilo medzi najvýznamnejšie stredné školy v celom Uhorsku.
Slová Bélu Grünwalda
Prvé gymnázium, ktoré sa v Hornom Uhorsku dostalo do rúk panslávov, bolo štátne gymnázium v Banskej Bystrici, z ktorého vypudili maďarských učiteľov a namiesto nich zamestnali zúrivých panslávskych učiteľov. Vo veľkom a otvorene fanatizovali slovenskú mládež a len táto samotná inštitúcia poskytla panslávskej strane vyše sto jednotlivcov, ktorí teraz pôsobia ako učitelia, kňazi, advokáti a obecní notári. Po výzve Zvolenskej župy roku 1867 boli z gymnázia odstránení panslávski učitelia a umiestnení tu boli učitelia s maďarským zmýšľaním. Panslávska strana sa neuspokojila s týmto gymnáziom a následne založila gymnázium v Revúcej, ktoré potom v krajine získalo veľmi veľkú povesť.
