Nobelovu cenu za fyziku 2015 získali vedci Takaaki Kadžita z Japonska a Arthur B. McDonald z Kanady za objav oscilácie neutrín, ktorý je dôkazom, že neutrína majú hmotu.
Výbor na udeľovanie Nobelovej ceny v tejto kategórii svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že McDonald a Kadžita vyriešili problém, s ktorým fyzici zápasili celé desaťročia.
Neutrína sú častice, ktoré sa pohybujú vo vesmíre takmer rýchlosťou svetla. Vznikajú pri jadrovej reakcii v Slnku a hviezdach, alebo aj v jadrových elektrárňach.
Ocenení vedci preukázali, že "neutrína môžu zmeniť identitu. Táto premena vyžaduje, aby neutrína mali hmotu". Ich "objav zmenil naše chápanie najvnútornejšieho fungovania hmoty a môže sa ukázať ako kľúčový pre naše vnímanie vesmíru," uviedla Švédska kráľovská akadémia vied pri vyhlasovaní mien víťazov.
Náznaky existencie oscilácií neutrín v meranom toku solárnych neutrín sa objavili už dávnejšie, ale tento jav sa experimentálne podarilo zistiť až na prelome tisícročí v detektore Super-Kamiokande v Japonsku. Tím vedcov viedol práve Kadžita.
Takmer súčasne skupina fyzikov na čele s druhým laureátom Nobelovej ceny za fyziku, Arthurom McDonaldom, preskúmala údaje z kanadského experimentu, ktoré boli zhromaždené v kanadskom detektore Sudbury Neutrino Observatory (SNO).
Observatórium pozorovalo tok neutrín emitovaných Slnkom. Táto hviezda vyžaruje silné prúdy elektrónových neutrín, ale vo všetkých experimentoch vedci zaznamenali stratu približne polovice častíc. Počas experimentu vedci dokázali, že súčasne so zmiznutím elektrónových neutrín sa v prúde solárnych lúčov objaví zhruba rovnaký počet tzv. tau-neutrín. Znamená to teda, že McDonaldovi a jeho kolegom sa podarilo zistiť, že dochádza k oscilácii elektrónnych slnečných neutrín na tau-neutrína.
Dôkaz, že neutríno má hmotu, si vynútil zmenu štandardného modelu fyziky častíc - základnej teórie, ktorá vysvetľuje vlastnosti všetkých známych elementárnych častíc a ich interakciu.
McDonald dnes počas videokonferencie s novinármi objasnil objav svojho tímu, ktorý podľa neho pomôže vysvetliť, "ako sa vyvíjal vesmír". Spresnil, že bez zistenia, že neutrína majú hmotu, by bolo ťažké pochopiť, ako ich začleniť do základných teórií fyziky častíc. Na otázku, čo z oblasti neutrín zostáva nezodpovedané, McDonald uviedol, že vedci by chceli vedieť, aká je skutočná hmotnosť neutrína.
Publicitu, ktorá sprevádza udelenie Nobelovej ceny za fyziku, označil za "veľmi skľučujúci zážitok, ťažko to popísať". Jeho japonský kolega v reakcii na udelenie Nobelovej ceny za fyziku uviedol, že "je to niečo neuveriteľné".
Kadžita (56) je riaditeľom Inštitútu pre výskum vesmírneho žiarenia a profesorom na Univerzite v Tokiu. McDonald (72) je emeritným profesorom na Queen's University v kanadskom Kingstone.
Nobelova cena za fyziku je dotovaná sumou osem miliónov švédskych korún (asi 960 000 dolárov), ktorú si laureáti rozdelia rovným dielom. Okrem toho na slávnostnom udeľovaní cien im v Štokholme 10. decembra odovzdajú aj diplom a zlatú medailu.
V pondelok v Štokholme oznámili mená laureátov nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu, ktorú získala trojica parazitológov za objav liekov, ktoré môžu byť použité pri liečbe malárie a ďalších tropických chorôb.
V roku 2014 získali Nobelovu cenu za fyziku traja vedci, Isamu Akasaki, Hiroši Amano a Šúdži Nakamura, za vynález svetelnej diódy emitujúcej modré svetlo.
Vyhlasovanie mien laureátov Nobelových cien bude v Štokholme pokračovať až do budúceho pondelka: v stredu oznámia nositeľa ceny v kategórii chémia, vo štvrtok vyhlásia meno oceneného v oblasti literatúry a v piatok sa svet dozvie meno nového nositeľa Nobelovej ceny za mier. Laureát Nobelovej ceny za ekonómiu bude známy na budúci pondelok.
