Penzijný vek sa začne zvyšovať už v roku 2017: Kedy budeme môcť odísť do dôchodku?

Z údajov Štatistického úradu vyplýva, že v roku 2017 sa hranica nároku na starobnú penziu môže vzdialiť aj o dva mesiace. Horšie na tom však budú dnešní tridsiatnici, ktorí by sa do dôchodku mali dostať až ako 67-roční. Prečo budeme nútení pracovať dlhšie? Je populačný vývoj Slovenska časovanou bombou? Nový Čas prepočítal, v akom veku by sme mali odchádzať do dôchodku. Kým dnes je dôchodkový vek 62 rokov, od roku 2017 bude závisieť od vývoja jedného z demografických ukazovateľov – strednej dĺžky života.

 

Vláda Roberta Fica pred časom presadila takýto mechanizmus s cieľom znížiť výdavky Sociálnej poisťovne. „Postupné zvyšovanie dôchodkového veku prispeje k dlhodobej udržateľnosti nášho dôchodkového systému. Z dlhodobého hľadiska je preto nevyhnutné,“ hovorí Daniela Rodinová z tlačového odboru ministerstva práce. Štatistici nám nemaľujú práve najkrajšiu budúcnosť.

Detí sa rodí podstatne menej ako v minulosti a seniori pribúdajú takou rýchlosťou, že v roku 2060 ich bude dvakrát toľko ako dnes. Obyvateľstvo Slovenska starne. „Tešiť nás môže, že budeme dlhšie žiť, no budeme aj dlhšie pracovať, pretože nás jednoducho nebude mať kto nahradiť. Pracujúcich ľudí, ktorí by seniorom robili na dôchodky, nebude dostatok,“ tvrdí analytik VÚB banky Zdenko Štefanides.

*Vysvetlenie: Rok 2014 - 62-ročný človek bude v priemere ešte žiť 19,2 roka.

Čo je riešením? Podstatné zvýšenie pôrodnosti je utópiou a imigrácia nikdy nedosiahne potrebný objem. Vláda robí to, čo je pre ňu najjednoduchšie - zvyšuje dane a odvody, spomaľuje valorizáciu penzií. „Je to jav, ktorý bude určovať fungovanie celej spoločnosti v 21. storočí a v podstate existuje už len veľmi obmedzený časový priestor na to, aby sme dokázali jeho dosahy čiastočne eliminovať,“ hovorí o starnutí populácie Branislav Šprocha z Prognostického ústavu SAV. Zabezpečenie v starobe by čiastočne mohlo pokryť sporenie v druhom pilieri. Problémom je, že systém je pod obrovským tlakom, najmä zo strany politikov. Často sa mení a ľudia sú zmätení z informácií o jeho výhodách a nevýhodách.

Poznámka: Minimálny odhad vychádza z predpokladu, že dôchodkový vek sa bude zvyšovať o 30 dní ročne. Maximálny odhad ráta s dvojnásobným prírastkom.

Príklad:

Pani Janka sa narodila v januári 1985

Podľa minimálneho odhadu by mohla ísť do penzie vo veku 64 rokov a 200 dní.

Podľa maximálneho odhadu by potrebovala až: 67 rokov a 35 dní.

Hoci je matkou dvoch detí, keďže do dôchodku odchádza po roku 2023 , počet detí nemá vplyv na čas odchodu.

5 dôležitých otázok a odpovedí

1. Prečo sa vek odchodu do dôchodku musí zvyšovať?

S dĺžkou života sa predlžuje obdobie nároku na penzijné dávky. Zvýšením dôchodkového veku sa môžu znížiť výdavky Sociálnej poisťovne.

2. Ako sa vyvíja stredná dĺžka života?

Dlhodobo sa zvyšuje, a to tak u mužov, ako aj u  žien. Výkyvy sú ojedinelé.

3. Prečo budú o veku odchodu do penzie rozhodovať demografické údaje?

Takýto návrh predložila vláda Ivety Radičovej (SDKÚ) a zrejme by sa stal skutočnosťou už v roku 2016, keby nebola padla. Kabinet Roberta Fica (Smer) si ho osvojil, len o rok odložil jeho účinnosť. Ministerstvo práce tvrdí, že zmenu zákona navrhlo v záujme odpolitizovať túto otázku.

4. Aký vývoj dôchodkového veku sa očakáva?

Ministerstvo práce pred pokladá , že každý rok budú ľudia odchádzať do penzie o 1 - 2 mesiace neskôr. Všetko bude však záležať na tom, ako sa zvýši stredná dĺžka života, teda ako dlho budeme žiť. Výpočet na rok 2017 musí zverejniť najneskôr do 31. októbra 2016.

5. Akými opatreniami sa ešte môžu znížiť výdavky na dôchodky?

Ide najmä o zmenu spôsobu valorizácie penzií. Od roku 2013 sa váha vstupných údajov postupne mení v prospech vývoja cien a v neprospech vývoja miezd. Výsledkom je, že seniori dostávajú na prilepše nie čoraz menej. Ministerstvo tvrdí, že výdavky verejného dôchodkového systému budú v najbližších 20 rokoch klesať a v roku 2040 dosiahnu terajšiu výšku.