Svoju identitu zverejniť nechce, no pre denník Aha! desivú tragédiu opísal.
Čo sa presne v reštaurácii odohralo?
"Prišiel, poobzeral sa, vošiel asi dva metre do tej krčmy, pozrel sa po nej a zase odišiel. Potom prišiel s taškou, začal sa v nej hrabať a na ľudí okolo strieľať. "
Čo vám v tú chvíľu preblesklo hlavou?
"Sedel som pri stole priamo oproti nemu, celý čas. Začal strieľať, guľky lietali všade. Predo mňa, za mňa. Všetci, čo sedeli okolo mňa, boli mŕtvi. "
Boli ste tam s niekým?
"Ja som sedel pri stole sám. Ten chlap, čo sedel pri vedľajšom, padol na zem s prestreleným bruchom. Nikto nevydal ani hláska. "
Čo bolo potom?
"Potom prestal, začal manipulovať so zbraňou, zohol sa, tak som vybehol. Bežal som priamo okolo neho. On ma mohol zastreliť. Možno ten chalan, ktorý po ňom hodil tú stoličku, ma zachránil. "
Myslíte si, že keby polícia prišla skôr, mohla tomu zabrániť?
"Nie, tí ľudia boli hneď mŕtvi. Tam nebol nikto živý. "
Ako to viete?
"Tam už sa potom vôbec nestrieľalo, tam sa strieľalo 10 minút. On strieľal jednu ranu za druhou. Tí ľudia, ktorí potom vybiehali odzadu, hovorili, že ešte videli, ako ich dorážal. Tú babu strelil ešte vraj do hlavy. "
Takže sa im nedalo pomôcť?
"Nie, s tým už sa nedalo nič robiť. Keby tam išli, tak akurát mohol byť ďalší mŕtvy policajt. "
Ako strelec vyzeral?
"Bol hrozne veľký, vyzeral ako socha. Bol biely, strnulý. Mohutný. Mal fúzy, okuliare, igelitku. Na sebe zimnú bundu. "
Poznali ste ho?
"Nie, videl som ho prvýkrát. Aspoň myslím. Možno keby som sa zadíval. Pred očami mám len tú jeho siluetu. "
Zomreli nejakí vaši kamaráti?
"Tých ľudí som poznal z videnia tu z mesta, ale kamaráti to neboli."
Ako sa teraz cítite?
"Nemám absolútne silu. Nemôžem spať, som z toho v p*deli. Pripadá mi, že čím je to dlhšie, tým je to horšie. Zaplať ale Pán Boh za to, že tu môžem byť. "
Čo sa vám teraz z desivého útoku vybavuje?
"Je to hrozné. Neustále to mám pred očami. Stále vidím toho zm*da. "
