„Momentálne mám okrem iných desaťcentimetrovú metastázu v lymfatickej uzline v brušnej dutine, niekoľko malých v okolí pľúc a najnovšie mi už metastázy začali napádať aj stavce v chrbtici... Väčšinu dní trávim vo veľkých bolestiach, keď mi už nezaberajú ani opiáty, a pomaly si začínam uvedomovať, že odchod z tohto sveta vôbec nemusí byť to najhoršie, čo sa človeku môže stať... Ale že práve smrť môže byť niekedy veľkým vykúpením,“ dodala s očami sklopenými k zemi, no vzápätí prudko dvihla hlavu.
„Lenže potom prídu dni, keď ráno vstávam z postele a ako zázrakom bez bolesti. Síce je ich v poslednom čase skutočne málo, vnímam vtedy svoj život úplne inak. Zrazu sa teším z každého jedného nádychu čerstvého vzduchu, každého jedného kroku, z toho, že som vôbec v noci mohla ležať a spať, z každého jedla, ktoré môžem zjesť, z čaju a kávy, ktoré môžem piť, a z každej jednej maličkosti, ktorou si môžem spríjemniť deň,“ vyčarovala úsmev na tvári.
Má už len jeden sen
„Ani neviem, ako sa mi podarilo dostať do fázy, keď som zmierená s tým, čo ma čaká, a jediné, po čom túžim, je, nech to celé až tak veľmi nebolí,“ podotkla milujúca mama, ktorá odhalila, čo ju desí, keď bdie v posteli: „Zažila som vo svojom živote skutočne veľa nádherného a som rada, že mám vo chvíľach čakania na odchod z tohto sveta na čo spomínať. Jediné, čo ma desí, je, že tu musím nechať moje milované dieťa, ktoré tu zostane nielen bez mamy, ale aj bez najbližšej dôverníčky a najlepšej kamošky.“
Ivana prezradila, že ju mrzí hlavne to, že jej tu po sebe nenechá veľa. „Kvôli nesmierne nákladným rokom liečby nemáme ani vlastné bývanie. S tým už však nič neurobím a upokojiť ma v tejto situácii môže iba fakt, že Lucka už nie je tým malým dievčatkom, ako na začiatku tohto môjho ochorenia, ale šikovným dospelým dievčaťom v maturitnom ročníku. Mojím veľkým snom je vidieť moje dievčatko zmaturovať,“ zakončila a zotrela si slzu.
