Veronika († 18) bola milé, veselé dievča, ktoré sa navonok usmievalo, no vo vnútri trpelo, ako si vie málokto asi predstaviť. So svojím otčimom Ivanom († 52) nemala ideálny vzťah. Vzájomné spory ju prinútili zobrať osud do vlastných rúk. Polícia tragédiu, ktorá sa odohrala v stredu v Leopoldove, vyšetruje ako zločin vraždy a samovraždu. Ani deň po hroznej tragédii nie sú jasné okolnosti smrti dvoch ľudí. Susedia i polícia sú na informácie skúpi.
Mladá študentka bola vraj veľmi milá. S nikým nemala konflikty. Jej najlepšia kamarátka však potvrdila, že sa kvôli maminmu druhovi veľmi trápila. „On mal stále niečo proti nej. Nadával jej, kričal po nej a stále si ju ako keby privlastňoval. Veronika k nám chodievala veľakrát spávať, vravela, že sa to tam nedalo vydržať,“ opisovala kamarátka nešťastnej dievčiny. Veľká hádka bola v dome aj v osudnú stredu popoludní.
„Hrozne tam kričali, hádali sa a doslova bolo počuť šialené výkriky. Veronika kričala: Vstaň, vstaň...“ hovorila zdesene suseda. Matka Katarína po príchode domov našla vnútri mŕtveho druha Ivana († 52) dobodaného ležať v kaluži krvi na gauči. Jej jediná dcérka Veronika († 18) ležala v kúpeľni vo vani bez známok života a bez vonkajších poranení.
Informáciu o strelnom poranení dievčaťa polícia vyvrátila. „Príčinu ich smrti určí súdna pitva,“ povedala trnavská policajná krajská hovorkyňa Martina Kredatusová. O bolesti vo Veronikinej duši svedčí aj jej vyznanie na sociálnej sieti kamarátkam: „Život je javisko, na ktorom musíš vedieť hrať. Aj keď ti srdce krváca, tvár sa ti musí smiať.“
