Astronómovia zachytili jav podobný polárnej žiare pomocou rádioteleskopov približne 25.000 kilometrov nad slnečnými škvrnami. Výboje energie trvali približne týždeň. Vedci to považujú za zvláštne, pretože zvyčajne trvajú niekoľko minút až niekoľko hodín. Výsledky štúdie nedávno publikovali v odbornom časopise Nature Astronomy.
Polárna žiara na Zemi vzniká interakciou nabitých častíc slnečného vetra s molekulami kyslíka a dusíka vo vrchných vrstvách atmosféry. Zároveň súvisí aj so slnečnými erupciami a výronmi koronálnej hmoty. Čím viac hmoty Slnko odvrhne, tým silnejšia je polárna žiara.
Koronálnu hmotu tvorí plazma, teda kladne a záporne nabité častice. Väčšinu z nich zablokuje magnetické pole Zeme, to je však okolo pólov najslabšie, preto tu polárna žiara vzniká najčastejšie. Vzniknúť však môže aj v nižších zemepisných šírkach. V novembri a februári tohto roka bola pozorovateľná aj z územia Slovenska.
"Polárna žiara" na Slnku vzniká rovnako ako na Zemi – interakciou nabitých častíc s magnetickým poľom. Miesta, kde sa tieto častice môžu stretnúť, sa na Slnku vyskytujú v podobe slnečných škvŕn. Tie predstavujú oblasti Slnka deformované veľmi silným magnetickým poľom.
