Medzinárodná skupina vedcov sledovala postupné vysychanie južnej pologule od roku 2001 do roku 2020. Podľa ich predpokladov je dôvodom tohto trendu poveternostný jav známy ako El Niño, ku ktorému dochádza každých niekoľko rokov, keď je voda vo východnej časti Tichého oceána teplejšia ako zvyčajne.
Vedci pri výskume analyzovali satelitné údaje a skúmali rieky a potoky, čo im umožnilo modelovať a vypočítať zmeny v dostupnosti vody. Dostupnosť vody je čistý rozdiel medzi množstvom vody dodávanej do krajiny vo forme zrážok na pevnine a vodou odvádzanou do atmosféry všeobecným vyparovaním alebo rastlinami cez ich listy.
Hoci južná pologuľa zaberá iba štvrtinu pevniny planéty, má väčší vplyv na globálnu dostupnosť vody ako severná pologuľa. Štúdia zistila, že dostupnosť vody sa výrazne znížila v Južnej Amerike, vo veľkej časti Afriky a v strednej a severozápadnej Austrálii.
Zmeny na južnej pologuli však ovplyvňujú aj severnú pologuľu. Práve v Južnej Amerike sa nachádza Amazonský prales, ktorý je kľúčovým regulátorom klímy a celosvetovo dôležitým biotopom. Vysychanie tropických pralesov môže viesť k zníženiu vegetácie a zvýšenému riziku požiarov. To by potenciálne mohlo spôsobiť uvoľnenie miliárd ton uhlíka. Okrem toho by to mohlo znamenať záťaž na potravinový systém, pretože Južná Amerika je exportérom sóje, cukru, mäsa, kávy a ovocia na svetové trhy.
