Jedla jednu rajčinu denne, enormne cvičila, nosila voľné oblečenie a každému klamala. No vďaka zásahu milujúcej maminy neskončila zle a z anorexie sa jej pod dohľadom psychológa podarilo dostať. „Môj život býval roky bezproblémový, krásny, plný lásky a sebavedomia. Bod zlomu prišiel na strednej škole, keď som mala 15 rokov. Nikdy som nevyzerala zle, odmalička som mala krásnu postavu s peknými ženskými krivkami. Nátlaky okolia či sociálnych sietí však vo mne začali vyvolávať pochybnosti a neistotu. Pochybnosti o výzore, osobnosti či sile,“ priblížila začiatky cesty do pekla Sára.
„Prepuklo to počas pandémie, keď sa spôsob výučby zmenil na online formu a ja som mala čas na pravidelný šport, varenie si zdravých jedál a zaoberanie sa životným štýlom. Keďže som mala nízke vedomosti o spôsobe chudnutia, začala som najhoršie, ako som mohla,“ odhalila, prečo začala chudnúť. „Začalo sa to pravidelným behom, počítaním kalórií a každodenným všímaním si zmien na tele. Po prvých zhodených kilách som sa cítila o niečo lepšie, aj okolie reagovalo pozitívne. Toto vo mne podnietilo predstavu, že dokážem viac!
Budem chudšia a krajšia!“ opísala, čo sa jej odohrávalo v hlave. „Občasný krátky beh prerástol do každodenného 10-kilometrového šprintu a jedálniček sa mi zmenil na konzumovanie čo najmenej kalorických potravín. Šalátová uhorka či ľadový šalát boli bežné. Bola som hladná, trápilo ma škvŕkanie v bruchu a nespavosť, no myšlienka byť čo najdokonalejšia a páčiť sa všetkým bola silnejšia,“ prezradila.
