Obyčajný život
K svojej minulosti, spojenej s rôznymi vzostupmi aj pádmi, sa už Bezák radšej vracať nechce. „Všetky moje predošlé aktivity sú dávno preč. Vždy, keď sa mi opäť prihodí nejaká pripomienka z môjho minulého života, si poviem, že už to radšej nechajme tak,“ vraví s pokorou. Ako psychohygiena mu podľa vlastných slov ešte stále slúži cvičenie, taktiež chodieva na prechádzky či do kostola. Napriek tomu niekedy zažíva ťažké duševné stavy.
„Často ma známi pozývajú na pohreby. Je to taká smutnejšia časť života, keď som teraz tak blízko smrti. Čo sa dá robiť, smrť je súčasť života. Ťažké pocity mám aj z toho, čo sa deje momentálne vo svete. Všetky tie vojny, Izrael, Ukrajina. Ľudia akoby sa netešili z toho, že môžu žiť, skôr je všade napätie. Áno, je to taká depresívna situácia. Snažím sa tomu vyhnúť proste tak, že sa tým príliš nezaoberám,“ povzdychne si. Zároveň však dodáva, že je preňho výzvou a zároveň potechou žiť obyčajný ľudský život iba v kruhu najbližších. „Predtým som veľa cestoval, takže toto je naozaj pre mňa veľká zmena. Už starí filozofi však hovorievali, že žiť na malom území je to najväčšie umenie. Nie neustále zmeny alebo nové vzruchy, ale žiť obrazne na štvorcovom metri, to je skutočná výzva. Vedieť sa trochu stíšiť,“ dodáva s úsmevom.
