S manželom nakrúcate šou Možné je všetko a okrem toho máte aj iné projekty. Byť v plnom pracovnom nasadení popri dvoch deťoch musí byť náročné...
Myslím, že to my aj chlapci zvládame veľmi dobre. Určite nie sme v plnom pracovnom nasadení a už vôbec sa to nedá porovnať s obdobím pred deťmi. V tej dobe sme natáčali viacero projektov naraz a veľa sme hrali aj v divadle. Myslím si, že väčšina rodičov, ktorí majú pravidelnú pracovnú dobu, pracuje oveľa viac ako my dvaja, akurát, že nás je vidno. Na jar som točila 10-dielny seriál, potom som mala celé leto voľno a koncom augusta a v septembri sme natočili desať dielov novej šou Možné je všetko. Teraz máme opäť voľno. Čo sa týka divadla, Miško má v repertoári momentálne dve predstavenia a ja jedno. Je pre nás veľmi dôležité byť s chlapcami čo najviac, takže si prácu vyberáme najmä podľa toho, či sa to dá celé skĺbiť. Našťastie máme typ povolania, v ktorom si vieme striedať obdobie voľna s tým pracovným. Napríklad vlani som na jar účinkovala v Let´s Dance a na jeseň Miško točil kriminálku, kde hral hlavnú postavu.
S Danom Danglom ste dlhoroční kamaráti. Bolo teda prirodzené kývnuť na túto ponuku?
Do projektu ma oslovil režisér Pepe Majeský, s ktorým som robila už veľa projektov a plne mu dôverujem. Keď mi povedal, o čom bude a aká tam bude zostava, tak som sa veľmi potešila a hneď som súhlasila. Oboch mám veľmi rada a s Danom máme toho za sebou už tiež dosť, takže som bola rada, že to bude moderovať. Ide mu to skvele a my sa snažíme vydolovať zo seba tiež to najlepšie.
V šou zažívate nielen bláznivé, ale aj nebezpečné situácie. Dostavil sa aj strach?
Najväčší rešpekt sme mali, myslím, všetci pred hrou, kde visíme dolu hlavou. Pred natáčaním sme si to mohli vyskúšať, ale len tak nanečisto, bez rekvizít, viseli sme ako netopiere. (smiech) Prvá túto hru išla hrať Adelka s Miškom a teda poviem vám, že mi nebolo všetko jedno, keď som ich tam videla, a myslím, že ani im. Našťastie to celé trvá maximálne štyri minúty a tým, že tam musíte aj rozprávať a pracovať s rekvizitami, ktoré vám lietajú nad hlavou, tak čas preletí veľmi rýchlo. Potom ale samozrejme chvíľu trvá, kým sa z toho spamätáte. Visela som zatiaľ len raz s Ďurim Kemkom a myslím, že na to budeme ešte dlho spomínať. Najväčší adrenalín je ale samozrejme šikmá plocha. Keď som na nej stála po prvýkrát, mala som pocit, že som na klzisku. Potom si už každý z nás na to ako tak zvykol. Základ je zakaždým sa niečoho držať, prinajhoršom kolegu. (smiech)
Juraj Kemka sa pri Judo kvíze zranil, vám sa nestalo nič?
Chudák Jurajko, všetkým nám ho bolo veľmi ľúto, ale našťastie sa z toho rýchlo dostal. Nuž toto je šou, v ktorej hrozí všeličo a modriny máme, myslím, úplne všetci. Ale patrí to k tomu, je to proste adrenalínová šou, v podstate Pevnosť Boyard, ale bez tigrov. (smiech). V hre, ktorá sa volá Po tme, sme v zatemnenej miestnosti hrali tenisovú štvorhru. Tomášovi Maštalírovi sa podarilo odpáliť mi banán do hlavy. Tak ale vždy je to lepšie, ako by to mal byť kaktus.
Zuzana Kubovčíková Šebová nám porozprávala o výchove detí, kam uniká pred povinnosťami a zaspomínala si i na kolegu Dana Heribana. Celý rozhovor si prečítajte v Novom Čase Víkend.
