Austrálski vedci sledovali viac ako dvadsaťpäť tisíc dospelých, ktorí necvičili. Z analýzy dát vyplýva, že u osôb, ktoré síce necvičili, ale počas dňa sa zrýchlene pohybovali pri práci či upratovaní, bolo riziko infarktu a mŕtvice o dosť nižšie ako u tých, ktorí mali sedavý životný štýl bez zrýchleného tepu.
Práve zrýchlenie tepovej frekvencie počas dňa je zásadné. A zo štúdie vedcov zo Sydney vyplýva, že na to stačí, aby človek počas dňa vybehol schody a svižne vytrel podlahu. Tieto krátke náhodné aktivity, ktoré sú súčasťou každodenného života, môžu zlepšovať kondíciu obehovej sústavy a chrániť ju pred rozvojom život ohrozujúcich ochorení.
Sústavný pohyb po dobu aspoň jednej až troch minút bol spojený s výrazne väčším prínosom – znížením rizika infarktu a mŕtvice o dvadsaťdeväť percent a znížením rizika úmrtia o štyridsaťštyri percent – v porovnaní s veľmi krátkymi úsekmi trvajúcimi menej ako jednu minútu. Čím intenzívnejšia aktivita v každom z nich, tým lepšie. Najväčší prínos podľa tímu zaznamenali tí, ktorí sa intenzívne hýbali aspoň desať sekúnd za každú minútu.
„V posledných rokoch sme pochopili, že zdraviu prospieva nielen štruktúrované cvičenie, ale vieme len veľmi málo o tom, ako sa tieto krátke zrýchlené aktivity prejavujú na zdravotných prínosoch. Táto štúdia naznačuje, že ľudia by mohli potenciálne znížiť riziko závažných srdcových príhod tým, že sa zapoja do každodenných životných aktivít aspoň strednej intenzity, pri ktorých sa v ideálnom prípade pohybujú nepretržite po dobu aspoň jednej až troch minút. V skutočnosti sa zdá, že to môže mať porovnateľný prínos pre zdravie ako dlhšie cvičenie trvajúce päť až desať minút. Z toho vyplýva, že akýkoľvek typ aktivity je pre zdravie prospešný, ale čím viac úsilia do týchto každodenných úloh vložíte a čím dlhšie si túto energiu udržíte, tým viac výhod pravdepodobne získate,“ uviedli autori z University of Sydney, ktorých viedol profesor Emmanuel Stamatakis.
