Unášali ju prúdy
Plávanie cez kanál má však svoje pravidlá. „Nemôžete sa dotknúť lode a na príjem potravy v tekutej forme máte len 30 sekúnd. Ja som to však nebrala ako preteky a chcela som si to užiť,“ prezradila s úsmevom. Nezaobišlo sa to bez krízy.
„Francúzsko som videla z miesta, ktoré som si pamätala, ešte keď sme plávali štafetu. Vtedy sa mi zdalo, že sme tam rýchlo prišli. Lenže teraz som išla z trochu iného uhla a pevnina akoby sa nepribližovala. Začali ma unášať prúdy, zdalo sa mi to nekonečné a bola som unavená. Mala som však úžasnú podporu zo Slovenska a tiež zodpovednosť, lebo som plávala aj pre dobrú vec,“ opísala Soňa, ktorá na francúzskom pobreží bojovala aj s medúzami, ktoré ju každú chvíľu pŕhlili. Preplávanie La Manche však nie je limitované časom.
„Dva týždne predo mnou pokorila jedna žena rekord v tom, že bola najpomalšia. Plávala ťažko uveriteľných 29 hodín vkuse. V deň, keď som išla ja, bol pokorený svetový rekord plavcom, ktorý bol najrýchlejší. Môj výkon bol zlatý stred, ale to dokazuje, že vek je len číslo a snáď budem motiváciou pre iné ženy,“ doplnila. Keď vyliezla na francúzsky breh, zobrala si na pamiatku nečakanú vec. „Je taký zvyk, že si každý zoberie z pláže kamienok, ale ja som doplávala k pieskovej pláži. Našťastie som jeden našla,“ usmiala sa.
Úspech vďaka tréningu
Aby sa dočkala vytúženého úspechu, podriadila mu všetko. Začínala s menšími vzdialenosťami. Plávala denne dva až tri kilometre, čo striedala s dvoma oddychovými dňami v týždni. „Raz týždenne som k tomu mala ešte dlhé trate. Ja som si dávala priehrady, slovenský úsek Dunaja, čo bolo 170 km, a teraz keď to porovnám, bolo to ťažšie ako La Manche,“ konštatovala Soňa. Tréner jej postupne zvyšoval záťaž až na sedem kilometrov denne a dlhý úsek mala raz týždenne. To plávala až 20 km. „Dá sa povedať, že La Manche v tréningoch zaplávate ku koncu každý týždeň,“ uzavrela.
