Čísla podľa neho teda hovoria presne opačnou rečou a síce, že 43 % obyvateľov Bratislavského kraja, čo je 197 410 osôb, sa dopravuje do práce a školy autom. „V podstate neexistujú žiadne rozumné argumenty v prospech tohto projektu. Skutočne neviem, kto prišiel do verejného éteru s takou hlúposťou, že keď to ide v Amsterdame, tak prečo nemôžeme vytvoriť rovnaké podmienky pre cyklistov aj v Bratislave. Nuž predovšetkým preto, lebo v Amsterdame je podľa štatistík 880-tisíc bicyklov,“ doplnil.
Mesto trvá na tom, že projekt zlepší život chodcom i cyklistom. „Vďaka simuláciám vieme, že aj keď projekt bude mať dosady na dopravu na nábreží, pri zmene návykov časti vodičov sa môžeme vyhnúť zásadnejším komplikáciám,“ uviedol primátor Matúš Vallo s tým, že 70 % vodičov cez tento úsek len tranzituje.
„Zámerom mesta nie je zmestiť rovnaký počet vozidiel do polovičného počtu jazdných pruhov, to by znamenalo kolaps dopravy. Ak si však vodiči, ktorí nábrežím len tranzitujú, zvolia vhodnejšiu alternatívu, nábrežie by to malo zvládnuť bez zásadnejších problémov,“ dodal. Podľa mesta je hlavným zdrojom informácií o počte cyklistov 5 sčítačov umiestnených na rôznych úsekoch.
Relevantné dáta z Rázusovho nábrežia nemáme
Dan Kollár, prezident Cyklokoalície
Plán udržateľnej mobility BSK z roku 2020 uvádza pre mesto Bratislava hodnotu 3,58 % ciest, aj oproti tomuto číslu predpokladáme mierny nárast. Na Rázusovom a Vajanského nábreží mesto nemá umiestnený automatický sčítač cyklistov. Na nábreží sa nachádza najbližšie sčítač v blízkosti River Parku, ktorý v najvyužívanejších mesiacoch uvádza priemerne približne 1 500 prejazdov denne. Podľa údajov z automatických sčítačov jazdí v Bratislave v najslabšom mesiaci v priemere zhruba 15 % cyklistov oproti najsilnejším mesiacom, čo nie je lichotivé číslo. Práve cyklistická infraštruktúra je však kľúčom k tomu, aby sa toto percento zvyšovalo. Príkladom môže byť mesto Kodaň, kde celoročne využíva bicykel na dopravu do práce 75 % cyklistov.
