Viacerí politici, umelci, a nielen oni, by to vedeli potvrdiť. Napokon, známa je historka, ako kolegovi Milanovi Kňažkovi povedala v normalizačných 70. rokoch, že bude revolucionár. Vtedy si ťukal na čelo, ukázalo sa však, že mala pravdu. 12. augusta uplynulo 15 rokov, čo opustila tento svet. Aké boli posledné hodiny života tejto neobyčajnej ženy?
Bola nedeľa, 13. januára 2008. Vilma Jamnická dostala mozgovú príhodu a dokonca jej života zostávalo sedem mesiacov. Sanitka odviezla herečku na neurológiu, v nemocnici nemali lekári pre rodinu dobré správy. Vilma ochrnula od polovice tela. Hlava aj ruky jej slúžili, no zostala pripútaná na lôžko. „V jej veku si netreba robiť veľké nádeje. Hoci priznám sa, že ma prekvapilo, v akej kondícii je jej organizmus. S takým niečím som sa ešte nestretol,“ vyjadril sa vtedy ošetrujúci lekár.
Nesplnené prianie
Na neurológii pobudla Vilma Jamnická necelé tri týždne. Jej stav sa na počudovanie rýchlo zlepšoval. Nie však natoľko, aby mohla ostať bez dozoru. Bolo nad slnko jasné, že domov sa vrátiť nemôže. Začiatkom februára prijali herečku do domu seniorov. Lenže dva mesiace po príchode sa jej stav náhle zhoršil. Po nečakanom záchvate ju umiestnili na geriatriu. Konečné resumé - dve mozgové príhody, srdcový kolaps a zlyhávanie obličiek s jej telom poriadne zamávali.
Predsa sa však po niekoľkých týždňoch vrátila do domu seniorov. Jej synovec Miroslav Dudáš spomína: „Akýmsi zázrakom sa teta dostala z najhoršieho, dokonca mala apetít ako nikdy predtým. Deň pred tým, ako zomrela, som ju večer navštívil a priniesol som jej obľúbené jedlo - plnenú papriku,“ opisuje posledné hodiny herečkinho života. „Spýtala sa ma po česky - svojím rodným jazykom: ,Mirku, proč jsi v jiném světe? Jak se tam cítiš?‘ Spýtal som sa jej, o akom svete to hovorí. Neodpovedala. Vedel som, že už odchádza.“ Keď sa s ňou večer lúčil, objednala si uňho štrúdľu. „Ráno mi ju prines!“ To bolo posledné, čo povedala. Na druhý deň ráno zomrela. Na štrúdľu už nepočkala...
