Hlavy štátov a vlád Bolívie, Brazílie, Kolumbie, Ekvádoru, Guyany, Peru, Surinamu a Venezuely podpísali spoločné vyhlásenie, v ktorom podporili trvalo udržateľný rozvoj, zastavenie odlesňovania a boj proti organizovanému zločinu, ktorý ťažbu dreva podporuje.
"Rozhodli sme sa založiť Alianciu pre boj proti odlesňovaniu Amazonky s cieľom... zabrániť tomu, aby sa Amazónia dostala do bodu, z ktorého už niet návratu," uviedli lídri ôsmich krajín v spoločnom vyhlásení prijatom v čase, keď na celom svete narastajú obavy o budúcnosť jedného z hlavných ochranných pásiem Zeme pred zmenami klímy, uviedla vo svojej správe agentúra AFP.
Na summite však neboli splnené viaceré požiadavky ochrancov životného prostredia a zástupcov pôvodných obyvateľov - vrátane tej, aby aj ostatné členské krajiny prijali záväzok Brazílie, že do roku 2030 skoncujú s nelegálnym odlesňovaním, i záväzok Kolumbie, že zastavia nový prieskum ložísk ropy.
AFP podotkla, že dvojdňový summit sa začal v ten istý deň, keď klimatické observatórium Európskej únie potvrdilo, že júl bol najteplejším mesiacom, aký bol kedy na Zemi zaznamenaný. Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva vo svojom otváracom prejave zdôraznil "vážne zhoršenie klimatickej krízy".
"Výzvy našej doby a príležitosti, ktoré z nich vyplývajú, si vyžadujú, aby sme konali jednotne," apeloval s tým, že "ešte nikdy to nebolo také naliehavé." Kolumbijský prezident Gustavo Petro medzitým vyzval na radikálne prehodnotenie globálnej ekonomiky a vyzval na stratégiu v štýle "Marshallovho plánu", v rámci ktorej by sa zrušili dlhy rozvojových krajín výmenou za opatrenia na ochranu klímy.
