Dunaj, k vašim službám je pre vás obe prvým veľkým seriálom. Spoznávajú vás už ľudia na ulici?
Petra: Áno, ale stále to je v takej zdravej miere. Nie sme žiadne obrovské hviezdy. Často cestujem z natáčania hromadnou dopravou ešte nalíčená a učesaná, tak si to ľudia spoja a prídu mi povedať veľmi milé slová. Som za takúto spätnú väzbu naozaj vďačná. Najčastejšou otázkou je, ako sa bozkáva Janko Koleník. Naozaj neviem, ako na to mám odpovedať. (smiech)
Lesana: Žijem v Čechách, takže môj život sa až tak nezmenil.
Študujete v Čechách?
Lesana: Áno, na JAMU v Brne muzikálové herectvo. Je tam však rovnako veľký dôraz na spev, tanec a činohernú zložku. Momentálne som v druhom ročníku.
Peta: A ja som v treťom, bakalárskom ročníku na bratislavskej VŠMU. Mojimi pedagógmi sú Táňa Pauhofová, Ľuboš Kostelný a Matúš Bachinec pod režijným vedením Romana Poláka, takže títo ľudia ma najviac formujú. Baví ma, že si poznatky zo školy môžem overovať priamo v praxi. Keď si s niečím neviem dať rady, je skvelé, že mám stále školu, kde viem nájsť odpovede.
V seriáli ukazujete aj svoj spevácky talent...
Petra: Spievanie v seriáli som si vysnívala. Už po skončení základnej školy som chcela študovať spev, no na Slovensku taká možnosť nie je. Išla som teda na konzervatórium, kde som vyštudovala hudobno-dramatický odbor. Tam som zistila, že ma baví aj herectvo a milujem ho rovnako ako spev. V štvrtom ročníku som dostala ponuku spievať v muzikáli Šľahačková princezná, neskôr Bambuľka, Rasputin, Cyrano z predmestia, takže muzikálu sa stále aktívne venujem. Mám za sebou tiež filmy Zakliata jaskyňa a Sviňa a, čo sa týka divadla, tak sú to detské produkcie Spievankova, kde ma môžu vidieť deti ako Spievanku a hrám aj v troch školských inscenáciách.
Seriál sa odohráva v 30. a 40. rokoch minulého storočia. Čo z tohto obdobia by ste vrátili späť a čo, naopak, nie?
Lesana: Páčili sa mi základy slušného správania, všeobecne slušnosť v tej dobe. Ľudia sa dlho chystali, aby vôbec mohli niekam ísť, viac sa na to dbalo. Tým, že žijeme v uponáhľanej dobe, tak sa na to zabúda a veľakrát ideme aj do umeleckej inštitúcie v teplákoch. Nevrátila by som už celý spoločenský kontext. Pre ženy to v tej dobe bolo oveľa ťažšie ako dnes. Len málo z nich sa dokázalo presadiť, lebo neboli rešpektované v mužskej sfére, napríklad čo sa týka biznisu, vedy.
Petra: Na danej dobe ma fascinuje to, že mnoho vecí nebolo tak ľahko dostupných – či už to boli informácie, kultúra, umenie, móda. Napríklad pre novú platňu ľudia stáli v dlhých radoch, aby si ju mohli kúpiť. Dnes si človek klikne na internete a všetko má na dosah ruky. Často si ani neuvedomujeme ten luxus a zároveň nadbytok toho, čo máme. Bola by som veľmi nerada, ak by sa vrátilo čokoľvek z politického kontextu, napríklad to, ako sa rozdeľovala celá spoločnosť, i keď sa to do istej miery deje aj teraz. Máme už však veľa zdrojov, z ktorých môžeme vidieť, ako to dopadlo v minulosti, a poučiť sa z toho. Dúfam, že tých múdrych a poučených bude čím ďalej, tým viac.
