Je pre nepočujúcich ťažšie učiť sa cudzie jazyky?
Pre nepočujúcich je dôležité to, či sa od narodenia stretávali s jazykom. Ak majú dostupný (posunkový) jazyk, tak sa ho učia odmalička. Ak ho nemajú odmalička, potom môžu zažívať tzv. jazykovú depriváciu. To v podstate znamená, že sa nevedia naučiť cudzie jazyky, lebo nemajú základné kompetencie v rámci prvého jazyka, napríklad im chýba slovná zásoba, čítanie s porozumením či gramatika.
Na Slovensku je s tým problém, deti nemajú zabezpečené bilingválne vzdelávanie (súbežné vzdelávanie v slovenskom aj slovenskom posunkovom jazyku), preto majú niektorí ťažkosti s učením sa slovenského jazyka. Niektorí si myslia, že stačia len titulky, veď nepočujúci si to prečítajú. Môžu byť nepočujúci, ktorí nerozumejú významu, nerozumejú gramatike a majú slabú slovnú zásobu, pre nich je slovenský jazyk ako ďalší cudzí jazyk a informácie im uchádzajú. Sú aj nedoslýchaví alebo ohluchnutí, ktorí odmala počuli, ale počas života stratili sluch. Keď mali už predošlú skúsenosť s hovoreným jazykom, môžu byť pre nich titulky prínosné. Ale pre posunkujúceho nepočujúceho je dôležitý tlmočník.
Neobávate sa, že jedného dňa nahradia automatické titulky tlmočníkov?
Tlmočníci ešte minimálne 50 rokov budú mať prácu. Technológia síce napreduje, ale tlmočníci sú v tomto momente pre nepočujúcich nenahraditeľní. Na Slovensku je niekoľko tisíc nepočujúcich, ale aktívne pracujúcich tlmočníkov je 25 až 30, dopyt tu bude neustále. Hoci sa v zahraničí snažia vyvinúť nejakú technológiu, možno avatara (pozn. redakcie - virtuálnu postavu tlmočníka na obrazovke), ktorý by tlmočil v reálnom čase, ešte to potrvá.
Takže na Slovensku nemáme dostatok tlmočníkov s príslušným vzdelaním?
Je pravda, že dlhé roky bol veľký problém so vzdelávaním, ktoré by bolo zabezpečené pre tlmočníkov. Väčšinu z nich označujeme ako CODA – children of deaf adults, teda sú to deti nepočujúcich rodičov, čiže jazyk mali z domu. Práve kvôli akútnemu nedostatku tlmočníkov a nevzdelanosti tých aktuálnych sme sa snažili založiť takýto študijný odbor na vysokej škole.
Už tretí rok možno na Trnavskej univerzite študovať odbor slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich. Pre koho je určený?
Je to naozaj kvalitný a unikátny štvorročný bakalársky, profesijne orientovaný vzdelávací program, na ktorý som veľmi hrdý. Som rád, že konečne môžeme vychovať nových, kvalitných tlmočníkov. Študenti majú rôzne predmety z teórie i praxe. Títo tlmočníci absolvujú vysokú školu a nemusia to byť len ľudia, ktorí majú nepočujúcich rodičov. Môžu to byť ľudia, ktorí vôbec nevedia posunkový jazyk, v živote sa s ním nestretli, ale chcú sa ho naučiť. Dôležitá je snaha. Študenti sa počas štúdia stretávajú nielen s nami, piatimi nepočujúcimi pedagógmi, z ktorých každý má bohaté skúsenosti z praxe (v rámci komunity nepočujúcich), avšak musia sa stretávať aj s inými nepočujúcimi z komunity nepočujúcich, aby si, takpovediac, „trénovali“ svoje nadobudnuté zručnosti aj v praxi. Hlásia sa k nám ľudia, ktorí nielen chcú byť budúcimi tlmočníkmi, ale taktiež tam máme rodičov nepočujúcich detí, ktorí sa chcú naučiť posunkový jazyk a zoznámiť sa s komunitou a kultúrou nepočujúcich kvôli svojim deťom.
