Východ
„Najväčšou raritou v severovýchodnej časti Slovenska v súvislosti s Veľkou nocou je asi to, že sa slávi dvakrát. Práve v tejto oblasti totiž žije najviac Rusínov, respektíve pravoslávnych veriacich, ktorí ju budú mať o týždeň neskôr. Výnimočne sa však stáva aj to, že v niektorý rok sa termíny spoja a veľkonočné sviatky máme spoločne,“ konštatuje Katarína Kleknerová, ktorá žije v Snine, pričom v danom regióne sa oblieva nekompromisne studenou vodou.
„Chlapci a dospelí muži by mali oblievať iba slobodné dievčatá a ženy, ale schytajú to takmer všetky,“ rozpráva reportérka, ktorá vlani zažila nezvyčajnú Veľkú noc, a to na vlakovej stanici na Ukrajine. „Sviatky sa tam niesli v tieni vojny. Ľudia sa presúvali do bezpečia na západ krajiny evakuačnými vlakmi, tak priamo na stanicu prišiel kňaz, dobrovoľníci priniesli neuveriteľné množstvo jedla a tam ich aj posvätili a rozdali,“ spomína smutne.
Západ
„Ja som prešporácko-záhorácke dieťa,“ konštatuje Juraj Hajdin, ktorý odštartoval počas spoločnej rodinnej večere na Bielu sobotu pred takmer štyridsiatimi rokmi jednu špeciálnu tradíciu. „Na maličký papierik odvtedy píšem zoznam ľudí, od najstaršieho po najmladšieho, ktorí sedia v ten deň s nami pri stole. Doplním ho vždy dátumom a časom,“ prezrádza.
„Po niekoľko generácií sa v našej rodine niesol Veľkonočný pondelok vo viac-menej pokojnom duchu. Žiadne šialené oblievačky či hádzanie do vody a mlátenie žien hlava-nehlava. Prešporáci radšej len jemne pošteklia korbáčikom ženy a dievčatá a pokropia ich voňavkou.“ Podobne to vraj prebiehalo v rodine jeho otca na Záhorí, akurát popoludní sa už polievať v žiadnom prípade nesmelo. „Moja starenka by povedala, že by tie ženy už boli ,oščaté‘,“ dodáva so smiechom. „Neviem, ako je to v iných mestách a krajoch, ale medzi rodenými Prešporákmi a naďalej aj v našej rodine v utorok šibú dievčatá chlapcov. Ale len tak symbolicky a prevažne len v rodine.“
