V roku 1965 vám v Pionierskych novinách vyšla prvá próza Prvé lásky, spomínate si na ňu ešte?
Bolo to dávno. Poviedku si odo mňa objednal Rudo Sloboda. Bol tam vtedy redaktorom. Poviedka sa mu páčila, povzbudil ma, aby som v písaní pokračovala.
Aké spomienky máte na svoju prvú lásku a bola inšpiráciou pre spomínanú poviedku?
Nebola to prvá láska. Chlapec, čo sa mi v trinástich rokoch páčil, bol Nemec. Naučila som sa od neho vetu „Ich liebe dich“. Naozajstná prvá láska bol môj muž. Práve som sa chystala osláviť sedemnáste narodeniny, keď sme sa stretli - 20. marca 1960. Dnes je to odvtedy 63 rokov, z toho 61 budeme tento rok manželia.
Áno, v minulom roku ste oslávili s manželom diamantovú svadbu – 60 rokov spoločného života. Prvé stretnutie bola láska na prvý pohľad?
Môj muž bol aj je o sedem rokov starší. Vtedy to bol veľký rozdiel. Keď k nám prvý raz prišiel, debatoval s mojím otcom, ja som ho volala ujo a čakala som, kedy odíde, aby som mohla ísť za kamarátkami.
Kto z vás sa prvý zamiloval, čo myslíte?
Môj muž tvrdí, že on. Ja som musela počkať, kým zostarnem a budem mať aspoň sedemnásť.
Určite sa vás každý pýta na recept na šťastné manželstvo. Existuje?
Recept na šťastné manželstvo neexistuje. Treba mať šťastie a občas musí zaťať zuby jeden alebo druhý.
