Máte kopu detí a jedenásť vnúčat. Často sa s nimi vídate? O čom s nimi najčastejšie debatujete?
Ani by som to nenazvala debatou. Väčšinou rozprávam ja a mám radosť, že ma chcú počúvať.
Vravíte o sebe, že nie ste typická márnivá žena. V čom konkrétne?
Nekupujem si šaty, lebo sa v móde nevyznám. Vyberá ich pre mňa môj muž, on vie, čo mi pristane. V detstve a v mladosti ma obliekala moja mama. Bola som spokojná, hoci môj otec o nej tvrdil, že nemá vkus.
Často v poviedkach alebo v Sedmičke spomínate uja, tety aj iných príbuzných a ich príhody, aj sa vám podarilo niekoho nahnevať?
Dávam na to pozor. A dúfam, že ľudia v nebi sa nevedia hnevať.
Vraj treba hovoriť pravdu a ľudia pri literárne spracovaných historkách nie vždy všetko uveria. Ako je to s vami – hovoríte a píšete pravdu, alebo ju trochu prikrášlite?
Sú aj nudné historky. Tie treba trošku okoreniť.
Okrem novej knihy, ktorá vám práve vychádza, je niečo, čo vám aktuálne spôsobuje radosť a na čo sa tešíte do budúcna?
Teším sa z každého dňa, keď sú moji blízki zdraví, negatívne zážitky sa snažím vytesniť.
