Máte päť detí, aj ste sa rozprávali o tom, koľko detí chcete mať alebo ste ich vítali na svet postupne, ako prichádzali?
Nezdalo sa nám, že máme veľa detí. Sú rodiny, čo ich majú aj jedenásť. Môj muž hovorí, že sa usiloval, aby som bola stále tehotná a nemala nutkanie mu zahnúť. Veľa detí sa zrejme rodí aj takto - zo žiarlivosti.
Ako často vás navštevujú deti a vnúčatá?
Tie, čo sú v Bratislave, k nám chodia každý deň. Pražské a budapeštianske každé dva týždne. Je fajn, že aj niečo prinesú, nečakajú len na mňa, aby som ich obsluhovala. S priateľmi sa stretávame v kaviarňach. Nechce sa mi pred každou návštevou upratovať a chystať niečo pod zub ako voľakedy.
Vaše deti sú dospelé, samostatné. Hovorí sa malé deti – malé starosti, veľké deti – veľké starosti. Vnímate to aj vy tak?
Bojím sa o svoje deti, hlavne o ich zdravie. Keď majú vážne choroby, bývam zúfalá.
Prezradíte nám, čo robia? Všetky sú umelecky „šmrncnuté“?
Syn vyštudoval na pražskej FAMU scenáristiku. Dcéra Ľubka v Bratislave národopis, a keďže ovláda niekoľko jazykov, robí sprievodkyňu po Bratislave. Dcéra Olinka vyštudovala pantomímu v nemeckom Essene. Ďalšia dcéra Anička na pražskej FAMU fotografiu. Dnes to učí na umeleckej škole, a keďže ovláda tiež niekoľko jazykov, robí sprievodkyňu po Prahe. Dcéra Katka je speváčka, uznala ju aj Hana Hegerová, ktorá jej odkázala napríklad pieseň Ten zlodej čas. Povedala jej na jednom koncerte: „Budeš ju spievať po mne.“ Ale keď zomrela, rozlúčila sa tou piesňou sama so sebou.
Netúžili ste mať doma niektoré z detí mimo umenia?
Neviem si to predstaviť. Rozhodne by som nechcela, aby bolo niektoré z detí kozmonaut. Bála by som sa oň ešte viac ako sa bojím teraz.
