To predstavuje výrazný nárast oproti minulému roku, kedy čistý verejný dlh dosiahol 51,6 miliardy eur alebo 48 % HDP. "Ku kontinuálnemu nárastu dlhu vyjadrenému v pomere k HDP prispieva najmä vysoká úroveň deficitov, ktorá prevyšuje príspevok vysokého tempa rastu nominálneho HDP (kvôli inflácii)," priblížila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Rada nedávno aktualizovala svoju prognózu strednodobého fiškálneho vývoja, tzv. strednodobý semafor, v nadväznosti na aktualizáciu makroekonomickej predikcie. Prognóza zahŕňa aj vplyvy schválených zmien legislatívy, najmä znovuzavedenie dotácie na stravovanie žiakov v materských a základných školách.
Nad rámec zmien v čistom dlhu bude vývoj hrubého dlhu Slovenska podľa RRZ ovplyvnený predpokladaným znižovaním potrebnej úrovne likvidity v porovnaní s jej vysokým stavom na konci roka 2022. "Na rozdiel oproti vývoju čistého dlhu tak hrubý dlh vyjadrený v pomere k HDP klesne v roku 2023 medziročne o 1,3 p. b. na úroveň 57,6 % HDP, v ďalších rokoch však už nastane opätovný nárast," vyčíslila rada. V roku 2026 by mal podľa jej prognózy dosiahnuť 84,5 miliardy eur a opäť presiahnuť hranicu 60 % HDP.
Rozpočtová rada upozornila, že verejný dlh je už v súčasnosti nad horným limitom vyžadovaným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, tzv. dlhovou brzdou. "Bez prijatia konsolidačných opatrení by bola úroveň dlhu vyššia ako každoročne klesajúci horný limit dlhovej brzdy na celom horizonte prognózy, pričom v roku 2026 by dlh presiahol horný limit o 9,6 % HDP," doplnila RRZ.
